Naši lekári denno-denne naďalej zachraňujú životy pacientov po autonehodách, uskutočňujú akútne operácie, pomáhajú mamičkám priviesť na svet ich novorodencov alebo sa starajú o onkologických a dialyzovaných pacientov. U týchto aj mnohých iných pacientov môže dôjsť ku krvným stratám a potrebujú pomoc darcov. Preto sme sa rozhodli sprísniť opatrenia týkajúce sa darovania krvi, aby sme ochránili darcov i personál a budeme vďační všetkým, ktorí nám v tomto období pomôžu pri záchrane ľudských životov,“ uviedol generálny riaditeľ siete nemocníc a polikliník Svet zdravia a ProCare Vladimír Dvorový.
Postup počas epidémie koronavírusu: Na darovanie krvi je lepšie sa objednať
Aby darcovia mohli odbery z bezpečnostných dôvodov podstúpiť individuálne, zamedzilo sa ich zhromažďovaniu a boli dodržané prísne hygienické požiadavky, nemocnice zavádzajú možnosť sa na odber objednať a prísť v konkrétny deň a čas. Vybrané telefonické linky hematologicko-transfúziologických oddelení budú pre tento účel fungovať 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Rovnako sa na termín darovania krvi môžu záujemcovia objednať mailom.
Následne darcovia vyplnia krátky dotazník zaslaný mailom alebo počas telefonického rozhovoru odpovedia na otázky o cestovateľskej anamnéze, kontakte s infikovanou osobou alebo či majú príznaky typické pre koronavírus (horúčka, kašeľ). Potom im príde potvrdzujúca esemeska alebo e-mail s ich termínom darovania krvi.
Transfúziologické pracoviská nemocníc Svet zdravia však neodmietnu a budú vďačné aj darcom, ktorí prídu na odber neohlásene. V tom prípade budú manažovaní priamo na mieste tak, aby bol zaručený ich komfort a bezpečnosť.
Pracoviská zaviedli sprísnený režim už pri vstupe. Darcovia musia mať rúško, prípadne si zakrývať ústa a nos šatkou alebo šálom. Pri vstupe je tiež povinná dezinfekcia rúk.
Darca v deň odberu pri vstupe na pracovisko opätovne vyplní dotazník s informáciami o prípadnom rizikovom kontakte alebo cestovateľskej anamnéze a príznakoch ochorenia COVID-19 a zdravotník mu bezkontaktne odmeria teplotu. V prípade zvýšenej teploty nad 37 stupňov Celzia, pozitívnej odpovede na rizikový kontakt či cestovateľskú anamnézu alebo ak bude mať darca príznaky ochorenia, krv nemôže darovať a zdravotníci mu vysvetlia ďalší postup. Jednotlivé nemocnice Svet zdravia majú zriadené samostatné pracoviská pre pacientov s podozrením na koronavírus, kde darcu vyšetrí lekár.
Vstup darcov na odber je regulovaný tak, aby sa v priestoroch transfúziologického pracoviska nehromadili. Do odberovej miestnosti vstupujú po jednom, prípadne pri jednotlivých činnostiach dodržiavajú požadované vzdialenosti. Po odbere dostáva darca ďalšie usmernenia.
Kde a kedy môžem darovať krvi a kam mám zavolať?
Odberové dni a hodiny jednotlivých hematologicko-transfúziologických pracovísk zostávajú nezmenené. Na odber je však dobré sa objednať na týchto číslach:
Darcovia sú z preventívnych dôvodov na 28 dní a viac vyradení z darovania krvi, ak:
- majú pozitívnu cestovateľskú anamnézu
- boli v kontakte s osobou s pozitívnou cestovateľskou anamnézou
- boli v kontakte s osobou, ktorá aktuálne prekonáva alebo prekonala respiračné ochorenie
- ak darca prekonal v poslednom období respiračné ochorenie, resp. má symptómy podobné chrípke
Na všetky ďalšie otázky darcom odpovedia zdravotnícki pracovníci na jednotlivých pracoviskách.
Ako odber krvi prebieha?
Darca sa najprv zaregistruje, vyplní dotazník a je mu odobratá vzorka krvi na predodberové vyšetrenie. Následne je vyšetrený lekárom, ktorý zároveň dotazník a predodberové vyšetrenie zhodnotí. Ak je všetko v poriadku, posiela darcu na samotný odber krvi.
Samotný odber krvi trvá spravidla päť až šesť minút, maximálne desať minút. Darca počas neho daruje asi 450 mililitrov krvi. Darcom krvi môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov, prípadne 65 rokov u viacnásobného darcu krvi. Prípustná dolná hranica hmotnosti darcu je 50 kilogramov. O podrobnejších náležitostiach rozhodne lekár pri vyšetrení pred samotným odberom.
Špeciálna príprava na odber nie je potrebná, avšak deň pred odberom by darca nemal vykonávať náročnú fyzickú činnosť, napríklad navštíviť posilňovňu, mal by dodržiavať dostatočný pitný režim, či jesť ľahkú stravu. V deň pred odberom je dobré vypiť aspoň pol litra tekutiny, darca tiež nemá prísť nalačno a vhodné je zjesť ľahké raňajky.
Interval darovania je pre mužov každé tri mesiace a pre ženy každé štyri.
Jana Fedáková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).