Naši lekári denno-denne naďalej zachraňujú životy pacientov po autonehodách, uskutočňujú akútne operácie, pomáhajú mamičkám priviesť na svet ich novorodencov alebo sa starajú o onkologických a dialyzovaných pacientov. U týchto aj mnohých iných pacientov môže dôjsť ku krvným stratám a potrebujú pomoc darcov. Preto sme sa rozhodli sprísniť opatrenia týkajúce sa darovania krvi, aby sme ochránili darcov i personál a budeme vďační všetkým, ktorí nám v tomto období pomôžu pri záchrane ľudských životov,“ uviedol generálny riaditeľ siete nemocníc a polikliník Svet zdravia a ProCare Vladimír Dvorový.
Postup počas epidémie koronavírusu: Na darovanie krvi je lepšie sa objednať
Aby darcovia mohli odbery z bezpečnostných dôvodov podstúpiť individuálne, zamedzilo sa ich zhromažďovaniu a boli dodržané prísne hygienické požiadavky, nemocnice zavádzajú možnosť sa na odber objednať a prísť v konkrétny deň a čas. Vybrané telefonické linky hematologicko-transfúziologických oddelení budú pre tento účel fungovať 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Rovnako sa na termín darovania krvi môžu záujemcovia objednať mailom.
Následne darcovia vyplnia krátky dotazník zaslaný mailom alebo počas telefonického rozhovoru odpovedia na otázky o cestovateľskej anamnéze, kontakte s infikovanou osobou alebo či majú príznaky typické pre koronavírus (horúčka, kašeľ). Potom im príde potvrdzujúca esemeska alebo e-mail s ich termínom darovania krvi.
Transfúziologické pracoviská nemocníc Svet zdravia však neodmietnu a budú vďačné aj darcom, ktorí prídu na odber neohlásene. V tom prípade budú manažovaní priamo na mieste tak, aby bol zaručený ich komfort a bezpečnosť.
Pracoviská zaviedli sprísnený režim už pri vstupe. Darcovia musia mať rúško, prípadne si zakrývať ústa a nos šatkou alebo šálom. Pri vstupe je tiež povinná dezinfekcia rúk.
Darca v deň odberu pri vstupe na pracovisko opätovne vyplní dotazník s informáciami o prípadnom rizikovom kontakte alebo cestovateľskej anamnéze a príznakoch ochorenia COVID-19 a zdravotník mu bezkontaktne odmeria teplotu. V prípade zvýšenej teploty nad 37 stupňov Celzia, pozitívnej odpovede na rizikový kontakt či cestovateľskú anamnézu alebo ak bude mať darca príznaky ochorenia, krv nemôže darovať a zdravotníci mu vysvetlia ďalší postup. Jednotlivé nemocnice Svet zdravia majú zriadené samostatné pracoviská pre pacientov s podozrením na koronavírus, kde darcu vyšetrí lekár.
Vstup darcov na odber je regulovaný tak, aby sa v priestoroch transfúziologického pracoviska nehromadili. Do odberovej miestnosti vstupujú po jednom, prípadne pri jednotlivých činnostiach dodržiavajú požadované vzdialenosti. Po odbere dostáva darca ďalšie usmernenia.
Kde a kedy môžem darovať krvi a kam mám zavolať?
Odberové dni a hodiny jednotlivých hematologicko-transfúziologických pracovísk zostávajú nezmenené. Na odber je však dobré sa objednať na týchto číslach:
Darcovia sú z preventívnych dôvodov na 28 dní a viac vyradení z darovania krvi, ak:
- majú pozitívnu cestovateľskú anamnézu
- boli v kontakte s osobou s pozitívnou cestovateľskou anamnézou
- boli v kontakte s osobou, ktorá aktuálne prekonáva alebo prekonala respiračné ochorenie
- ak darca prekonal v poslednom období respiračné ochorenie, resp. má symptómy podobné chrípke
Na všetky ďalšie otázky darcom odpovedia zdravotnícki pracovníci na jednotlivých pracoviskách.
Ako odber krvi prebieha?
Darca sa najprv zaregistruje, vyplní dotazník a je mu odobratá vzorka krvi na predodberové vyšetrenie. Následne je vyšetrený lekárom, ktorý zároveň dotazník a predodberové vyšetrenie zhodnotí. Ak je všetko v poriadku, posiela darcu na samotný odber krvi.
Samotný odber krvi trvá spravidla päť až šesť minút, maximálne desať minút. Darca počas neho daruje asi 450 mililitrov krvi. Darcom krvi môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov, prípadne 65 rokov u viacnásobného darcu krvi. Prípustná dolná hranica hmotnosti darcu je 50 kilogramov. O podrobnejších náležitostiach rozhodne lekár pri vyšetrení pred samotným odberom.
Špeciálna príprava na odber nie je potrebná, avšak deň pred odberom by darca nemal vykonávať náročnú fyzickú činnosť, napríklad navštíviť posilňovňu, mal by dodržiavať dostatočný pitný režim, či jesť ľahkú stravu. V deň pred odberom je dobré vypiť aspoň pol litra tekutiny, darca tiež nemá prísť nalačno a vhodné je zjesť ľahké raňajky.
Interval darovania je pre mužov každé tri mesiace a pre ženy každé štyri.
Jana Fedáková
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.