Nemocnice zdravia v Rožňave a v Rimavskej Sobote zdobia nové nemocničné steny
Napísal(a) MG-SZ
|
Maliari sa v nemocnici Svet zdravia v Rožňave doslova vybláznili. Farebné obrázky zvieratiek, kvetov či veselých postavičiek odteraz zdobia nemocničné steny. Združenie Osmijanko sa spolu so zdravotnou poisťovňou Dôvera postaralo o kompletnú farebnú premenu detského oddelenia. Detské oddelenie v Rožňave maliari zdokonaľovali viac ako tri týždne. Renovovali a natierali steny a zdobili ich farebnými kresbami. Práce bolo viac ako dosť. Išlo doteraz o najväčšie detské oddelenie, ktoré prešlo rukami majstrov.
Novo vymaľované priestory si symbolickým prestrihnutím stuhy prevzali zamestnanci a vedenie nemocnice. Už tradične na odovzdaní nechýbali ani klauni z občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors. Práve pri nich sa hospitalizované deti naplno uvoľnili a schuti zasmiali.
Projekt renovácie detských oddelení sa realizuje vďaka viac ako sedemročnej spolupráci združenia Osmijanko a zdravotnej poisťovne Dôvera. Spoločnými silami sa podarilo zrekonštruovať priestory už v takmer 30 nemocniciach. Tento rok to boli nemocnice v Bojniciach, Starej Ľubovni a v Žiari nad Hronom. Sergej Danilov
|
Pacienti v Rimavskej Sobote sa môžu tešiť na zvýšený komfort
V nemocnici pribudli nové VIP izby a súčasne odzvonilo starým lavičkám
Projekt nových lavičiek vznikol na základe iniciatívy Pekná nemocnica. V rámci nej mali všetci zamestnanci možnosť navrhnúť, ako by bolo možné skrášliť a zútulniť priestory nemocníc Svet zdravia. Práve lavičky patria k najkritizovanejším v slovenských nemocniciach. Často sú zničené a pôsobia odpudivo. Ich počet je navyše nedostatočný a pacienti pri čakaní nemajú zabezpečené dostatočné pohodlie. Generálna výmena všetkých lavičiek prinesie nový štandard v čakárňach dvanástich nemocníc Sveta zdravia na Slovensku. Nové lavičky sa vyznačujú dobrou ergonómiou sedadiel, odolnosťou a jednoduchou hygienickou údržbou.
„O technické zariadenie nemocníc sa nemá starať zdravotná poisťovňa. Našli sme však spôsob, ako túto investíciu finančne pokryť, nemocnice boli ochotné spolupracovať, tak sme pomohli nad rámec našich povinností,“ uviedol Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera.
Tomáš Kráľ
|
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































„Som presvedčená, že deťom pestrofarebné obrázky vyčaria úsmev na tvári. Pre nás je najväčšou odmenou, keď vidíme, ako deti zabudnú na to, že sú v nemocnici. Spoločne so zdravotnou poisťovňou Dôvera každoročne zrenovujeme viacero priestorov v detských oddeleniach. Našou snahou je, aby postupne v každej nemocnici mali na nás pamiatku v podobe veselých maľoviek alebo detských izieb,“ povedala Jana
Kompletnou farebnou premenou prešli ošetrovne, miestnosti intenzívnej starostlivosti, izby pre väčšie deti aj boxy pre tie najmenšie. Nový náter skrášlil aj spoločné priestory vrátane chodby, herne, jedálne a kúpeľne.
„Máme radosť z každého nového projektu renovácie, z každého oddelenia, ktoré sa zmení k lepšiemu vďaka nám. Vieme, že pacientom pohľad na útulné prostredie pomáha vyrovnať sa so svojou hospitalizáciou rýchlejšie. V spolupráci so združením
Rimavská Sobota 18. septembra 2014
Nové nadštandardné VIP izby na gynekologicko-pôrodníckom oddelení predstavujú najvyššiu úroveň pohodlia v rámci skupiny Svet zdravia. Súčasťou ich vybavenia je harmonický interiér, moderný nábytok, LCD televízor, samostatná kúpeľňa so sprchovým kútom a s toaletou. Poplatok za jednu noc je 20 €, poistenci Dôvery majú 50 % zľavu. Na tomto oddelení, ktoré dosahuje až 1200 pôrodov ročne, sú po rekonštrukcii celkovo 4 nadštandardné izby.
„Naši zamestnanci aj pacienti sa zhodli, že lavičky v nemocničných čakárňach sú významným problémom. Dnes prezentujeme generálne riešenie, ktoré prináša nový komfortný a hygienický štandard vo všetkých dvanástich nemocniciach,“ zdôraznil Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ regionálnej siete nemocníc Svet zdravia, a. s.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-