Nemocnice zdravia v Rožňave a v Rimavskej Sobote zdobia nové nemocničné steny
Napísal(a) MG-SZ
|
Maliari sa v nemocnici Svet zdravia v Rožňave doslova vybláznili. Farebné obrázky zvieratiek, kvetov či veselých postavičiek odteraz zdobia nemocničné steny. Združenie Osmijanko sa spolu so zdravotnou poisťovňou Dôvera postaralo o kompletnú farebnú premenu detského oddelenia. Detské oddelenie v Rožňave maliari zdokonaľovali viac ako tri týždne. Renovovali a natierali steny a zdobili ich farebnými kresbami. Práce bolo viac ako dosť. Išlo doteraz o najväčšie detské oddelenie, ktoré prešlo rukami majstrov.
Novo vymaľované priestory si symbolickým prestrihnutím stuhy prevzali zamestnanci a vedenie nemocnice. Už tradične na odovzdaní nechýbali ani klauni z občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors. Práve pri nich sa hospitalizované deti naplno uvoľnili a schuti zasmiali.
Projekt renovácie detských oddelení sa realizuje vďaka viac ako sedemročnej spolupráci združenia Osmijanko a zdravotnej poisťovne Dôvera. Spoločnými silami sa podarilo zrekonštruovať priestory už v takmer 30 nemocniciach. Tento rok to boli nemocnice v Bojniciach, Starej Ľubovni a v Žiari nad Hronom. Sergej Danilov
|
Pacienti v Rimavskej Sobote sa môžu tešiť na zvýšený komfort
V nemocnici pribudli nové VIP izby a súčasne odzvonilo starým lavičkám
Projekt nových lavičiek vznikol na základe iniciatívy Pekná nemocnica. V rámci nej mali všetci zamestnanci možnosť navrhnúť, ako by bolo možné skrášliť a zútulniť priestory nemocníc Svet zdravia. Práve lavičky patria k najkritizovanejším v slovenských nemocniciach. Často sú zničené a pôsobia odpudivo. Ich počet je navyše nedostatočný a pacienti pri čakaní nemajú zabezpečené dostatočné pohodlie. Generálna výmena všetkých lavičiek prinesie nový štandard v čakárňach dvanástich nemocníc Sveta zdravia na Slovensku. Nové lavičky sa vyznačujú dobrou ergonómiou sedadiel, odolnosťou a jednoduchou hygienickou údržbou.
„O technické zariadenie nemocníc sa nemá starať zdravotná poisťovňa. Našli sme však spôsob, ako túto investíciu finančne pokryť, nemocnice boli ochotné spolupracovať, tak sme pomohli nad rámec našich povinností,“ uviedol Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera.
Tomáš Kráľ
|
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































„Som presvedčená, že deťom pestrofarebné obrázky vyčaria úsmev na tvári. Pre nás je najväčšou odmenou, keď vidíme, ako deti zabudnú na to, že sú v nemocnici. Spoločne so zdravotnou poisťovňou Dôvera každoročne zrenovujeme viacero priestorov v detských oddeleniach. Našou snahou je, aby postupne v každej nemocnici mali na nás pamiatku v podobe veselých maľoviek alebo detských izieb,“ povedala Jana
Kompletnou farebnou premenou prešli ošetrovne, miestnosti intenzívnej starostlivosti, izby pre väčšie deti aj boxy pre tie najmenšie. Nový náter skrášlil aj spoločné priestory vrátane chodby, herne, jedálne a kúpeľne.
„Máme radosť z každého nového projektu renovácie, z každého oddelenia, ktoré sa zmení k lepšiemu vďaka nám. Vieme, že pacientom pohľad na útulné prostredie pomáha vyrovnať sa so svojou hospitalizáciou rýchlejšie. V spolupráci so združením
Rimavská Sobota 18. septembra 2014
Nové nadštandardné VIP izby na gynekologicko-pôrodníckom oddelení predstavujú najvyššiu úroveň pohodlia v rámci skupiny Svet zdravia. Súčasťou ich vybavenia je harmonický interiér, moderný nábytok, LCD televízor, samostatná kúpeľňa so sprchovým kútom a s toaletou. Poplatok za jednu noc je 20 €, poistenci Dôvery majú 50 % zľavu. Na tomto oddelení, ktoré dosahuje až 1200 pôrodov ročne, sú po rekonštrukcii celkovo 4 nadštandardné izby.
„Naši zamestnanci aj pacienti sa zhodli, že lavičky v nemocničných čakárňach sú významným problémom. Dnes prezentujeme generálne riešenie, ktoré prináša nový komfortný a hygienický štandard vo všetkých dvanástich nemocniciach,“ zdôraznil Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ regionálnej siete nemocníc Svet zdravia, a. s.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-