O svojom zámere napísal: „Malú ilustrovanú históriu horného Gemera pozostávajúcu z 50 obrázkov (zatiaľ) som vytvoril v čase "pandémie" a nutnosti sedieť doma. Inšpirovali ma populárno-náučné články (www.dobsincan.estranky.sk) od rodáka a priateľa Ruda Pellionisa, a tak som sa dal do práce. Historické diania i povesti mám rád. Asi výrazný podiel majú na tom farár Kasanický, ktorý z prípravy na konfirmáciu urobil zemepisno-dejepisné poznávanie a pán učiteľ Palguta, ktorý s nami chodil po Dobšinej a okolí a my sme kreslili zákutia a dnes už neexistujúce domčeky... Takto som si urobil svoju e-knižku, ktorá má tú výhodu, že svojím obsahom asi osloví viacerých, ktorí majú radi náš región...“
Samozrejme, že ich uverejňoval tak, ako mu prichádzali na papier a ku každej práci napísal i niekoľko stručných, ale výstižných viet. Spolu sme sa rozhodli, že ich využijeme i v priestore webovej stránky Maj Gemer. Nech sa s nimi oboznámia najmä mladí, ale aj ostatní Gemerčania a aj celé Slovensko. Nech sa páči, najlepšie po jednom, po dvoch, ako kedy.
K svojej prvej ilustrácii Štefan Burčo napísal:
Malá ilustrovaná história horného Gemera (1/50). Kde inde začať, než v mojom rodisku DOBŠINÁ. Ako sa mestečko k menu dostalo, hovorí o tom úsmevná povesť. Po roku 1241 boli na naše územie pozvaní aj nemeckí osadníci – baníci. V doline na hornom toku prítoku do rieky Slaná si vybudovali osadu a chceli jej dať i meno. Nevedeli sa dohodnúť, a tak raz večer pri varení večere (vraj halušiek) mali dobrú náladu a vtedy padol návrh, že keď v kotlíku začne voda vrieť, prvé slovo, ktoré niekto vysloví, bude meno osady. Jeden nedočkavý mladík vykríkol „Tup scha" (nemeckým nárečím – "pozri do hrnca"). Pozreli a voda už vrela. Prítomní sa smiali a vykrikovali: "Es lébe di Tupša!" Nuž a tak meno TUPSCHA dostala osada a to sa potom menilo: Dobsinium (lat.), Dobschau (nem.) Dobsina (maď), Dobšiná.
(POKRAČOVANIE)
Pripravil Štefan Burčo
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.