piatok, 26 november 2021 14:22

Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (13) Doporučený

Napísal(a) Š. Burčo
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Malá ilustrovaná história horného Gemera - "historia dobsinensis". (34/50)

– Žiaľ, história prináša i tragédie... Bašovci, Turci, požiare, vojny... V prvej svetovej sa skoro 500 mládencov muselo zapojiť do vojnového šialenstva a takmer 100 zahynulo..., v druhej museli chlapci narukovať a mnohí odchádzali "na východný front"...
Mnohí privítali vznik "samostatnej" Slovenskej republiky, ale čoskoro vytriezveli. V septembri 1941 bol prijatý "Židovský kódex" a začalo násilie na nevinných ľuďoch. Z prác Ing. arch. Evy ŠMELKOVEJ vieme, že prví Židia (6 osôb) prišlo do mesta na základe povolenia krajinského snemu o ich možnom usadení v mestách.

Pozrime sa opäť na štatistiku: V DOBŠINEJ v roku 1942 evidovali 1 074 domov s počtom 4 829 obyvateľov, z ktorých bolo 128 židov. Komunita však bola činná a postavila si i modlitebňu (synagógu) a plne sa zapájala do života... Deportáciu postihlo vyše 80% židov, ktorých pocity si nevieme predstaviť, keď museli s malým batôžkom nastúpiť na nákladné auto a odchádzali "nevedno kam"... Väčšina neprežila a preživší sa do mesta už nevrátili a odišli do Izraela. Nuž... aj to je kúsok, aj keď neslávnej, histórie!

 

Malá ilustrovaná história horného Gemera – "historia dobsinensis". (35/50)

 

dobs mihhg burčo 35a

 

  

V rokoch 1939 – 1945 bola DOBŠINÁ okresným mestom, ale neboli to veru roky prosperity. V októbri 1944 došlo k nástupu nemeckých jednotiek, a tak i k bojom v okolí mesta, ktoré obsadili.

 

Pri bojoch s partizánmi v okolí Vyšnej Slanej zajali veliteľa partizánskej skupiny S. Petőfi Karola ADLERA (1910 – 1944).

 

Karol Adler bol protifašistický bojovník a veliteľ, člen revolučného NV. Vojaci ho odovzdali Gestapu, a tí ho v Dobšinej vypočúvali.

 

Podľa doložených zápisov sa správal hrdinsky a údajne povedal: "Ja umriem, ale nás je viac..."

20. decembra 1944 ho obesili na námestí.

 

 

 

  Malá ilustrovaná história horného Gemera – "historia dobsinensis". (36/50)

dobs mihhg burčo 36a

 

Ďalšia z tragédií obyvateľov Dobšinej sa odohrala po ukončení druhej svetovej vojny. Dotýkalo sa to karpatských Nemcov ("Karpatendeutsche"), z ktorých mnohí aktívne vystupovali proti fašizmu i účasťou v SNP.

V roku 1890 štatistika vykázala na území Slovenska 228 860 občanov hlásiacich sa k nemeckej národnosti a v roku 2011 len 4 690. Nemecké branné sily pod rúškom "ochrany" sťahovali súkmeňovcov (mnohých proti ich vôli) na územie Ríše. Tak to bolo i v Dobšinej, kde však mnohí, najmä muži, ušli a ukryli sa v lesoch. Jedna časť sa dostala až do Šluknova, kde ich zastihol koniec vojny a oni ako "repatrianti" sa už tešili na návrat domov na Spiš a Gemer.

To netušili, čo ich čaká v Přerove! Vedľa vagóna zastal druhý s vojakmi 17. pešieho petržalského pluku a ich veliteľ Karol Pazúr vydal rozkaz... 265 ľudí (120 žien, 71 starších mužov a 74 detí) vyvliekli na "Švédske šance", kde ich prinútili vyzliecť sa a strelami do tyla zavraždili... Trvalo to skoro celú noc z 18. na 19. júna 1945. Nad miestom sa vznášali modlitby, plač, prosby... a miestni obyvatelia, ktorí boli násilne prinútení vykopať hrob vypovedali, že ešte i ráno sa mnohé telá hýbali. Ruský veliteľ dal zatknúť K. Pazúra, ale na pokyn nadriadených ho prepustil a nikdy nebol odsúdený za tento vojnový zločin na civilnom obyvateľstve a ani iní, ktorí vykonali hanebné vraždy.

Moja teta s mamou boli v inom vlaku a odišli hľadať niečo na jedenie a tak sa zachránili a ja som tu medzi vami. Aj to sa stáva...

Štefan Burčo

Čítať 214 krát Naposledy zmenené pondelok, 29 november 2021 15:30

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.