Priezviská vyjadrovali ku komu človek patrí, kto sú jeho príbuzní, čiže jeho príbuzenské vzťahy a hovorili tiež o tom, do akej spoločnosti človek patrí. Napokon to bol majetok, aby mohol prechádzať z otca na syna. Paleta priezvisk sa postupne rôznymi vplyvmi rozširovala, dnes je veľmi pestrá. To však neznamená, že si z nej možno vyberať len tak bez ladu a skladu, raz také, raz onaké. Naopak, každý je povinný nosiť to priezvisko, ktoré zdedil po otcovi, alebo dobrovoľne prevzal od manžela alebo manželky, samozrejme, vždy so súhlasom úradov. So súhlasom úradov je možné zmeniť priezvisko, ak jeho obsah vyjadruje nevhodné pomenovanie, napr. Srál a pod. Priezviská sú kúskom ľudskej histórie. Odrážali život ľudí, ich prácu, zvyky, rôzne veselé i menej veselé situácie a udalosti.
Najstaršie známe priezviská sú z roku 1533 – Fábian, Kováč, Kožár, Molnár, Németh, Oláh, Rusnák.
Priezviská zachované z roku 1758 – 1853 – Rusnák, Záhoranský, Gonos, Lörincz, Koltáš, Bradáč, Benko, Kožár, Németh, Čapó.
Pôvod niektorých priezvisk pochádza:
- Popálený – z Oravy,
- Hlaváč – Honce
- Sedlák, Tomko – Rožňavské Bystré
- Jesenský – Staré Hory
- Manko, Lorko – Pača.
Priezviská, ktoré boli do Rakovnice prenesené priženením sa mládencov sú: Adamec, Bene, Birka, Blahút, Čižmár, Franciška, Hefler, Hudec, Kováč, Miškovič, Prokop, Parobek, Sabó, Ščipák, Šromovský, Uhrin atď.
Niektoré priezviská v Rakovnici zanikli buď úmrtím alebo odsťahovaním, napr. Rusnák, Oláh, Žúdel, Manko, Bodnár, Fekete, Šimko, Gabonai, Tomko, Gemerský, Baffy, Nagy, Mišurda, Milko, Gaži a pod.
V 60. rokoch sa začalo slávnostné uvítanie nového občana do života. Je to v skutočnosti prvý úradný akt v jeho živote. Na obecnom úrade je založená prvá pamätná kniha od roku 1960 do roku 1975. Druhá pamätná kniha je vedená od roku 1976 doteraz.
Túto činnosť zabezpečoval Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ). Vznikol v roku 1975. Pre jeho prácu vyčlenil miestny národný výbor financie a ďalšou úpravou esteticky upravil miestnosť malej zasadačky novým nábytkom, sedačkami, lustrami, kobercom, elektrickým harmóniom, gramofónom a kolískou. Činnosť organizovali zamestnankyne miestneho národného výboru. Malá kolíska slúžila na privítanie novonarodených občanov obce do života.
Politická zmena po roku 1989 znížila pôvodný rozsah aktivity ZPOZ. Našťastie len znížila, nie zrušila. Vzhľadom na jej šľachetné poslanie dúfam, že jej činnosť bude môcť po mne vyhodnocovať ešte mnoho ďalších generácií.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč