Veľmi si ceníme, že okrem 9 zlatých paralympijských medailí i ďalších medailí z majstrovstiev sveta naša Henrieta Farkašová získala postupne najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ocenenie Laureus World Award pre športovú osobnosť roka so zdravotným znevýhodnením a v októbri 2019 sa stala najlepšou paralympioničkou sveta za rok 2019.
Držíme jej palce aj na paralympiáde v Pekingu, kde patrí medzi najúspešnejších paralympionikov sveta. Veď na predchádzajúcej 12. paralymiápáde v Kórejskej republike získala 4 zlaté a 1 striebornú medailu, čo ju veľmi zaväzuje i teraz. Svoj zodpovedný prístup i majstrovstvo v zjazdovom paralyžovaní môže potvrdiť už v sobotu 2022 o 3.00 hodine nášho času.
Henrieta do-to-ho!
Henrieta Farkašová vstúpila do lyžiarskych súťaží v Pekingu desiatou zlatou zo svojich Zimných paralympijských hier
Prvý deň na 13. zimnej paralympiáde v Pekingu – 5. marec 2022 pre Henrietu Farkašovú mal veľmi neobyčajný vstup. Hneď v prvej ženskej disciplíne – zrakovo znevýhodnené – zjazd obsadila 1. miesto a teda aj celkovo desiatu zlatú z doterajších svojich paralympiád. Dosiahla to so svojím navádzačom Martinom Motykom. Zdieľame jej slová, ktoré povedala pre slovenský paralympijský web:
"Cítila som napätie na štarte, celú jazdu sa mi chveli nohy. Doteraz sa trasiem. Keď som počula výsledný čas v cieli, tušila som, že by to mohlo stačiť aj na víťazstvo. Po tom všetkom, čo som prežila uplynulé roky, to bolo ešte emotívnejšie, než pri zlatom úspechu v Pjongčangu."
My môžeme k domu dodať, že našej Henriete k úspechu gratulujeme a tešíme sa z toho, že na Gemeri máme takúto veľkú športovkyňu, ktorá v paralympijskom lyžovovaní je vzorom, akých vo svetovom meradle u nás nebýva.
Prvú zlatú paralympijskú medailu v Pekingu získala iba 16-ročná Alexandra Rexová
Slovenská reprezentantka Alexandra Rexová v nedeľu 6.3.2022 sa v Pekingu stala paralympijskou šampiónkou v paraalpskom lyžovaní. Stále iba 16-ročná bratislavská rodáčka v nedeľu ovládla super G zrakovo znevýhodnených žien, keď s navádzačkou Evou Trajčíkovou zdolali ostatné konkurentky. Žiaľ, naša H. Farkašová túto disciplínu nedokončila.
Jedenástu zlatú medailu si vybojovala Henrieta 7. marca 2022
Druhú zlatú medailu na 13. Zimných paralympijských hrách v Pekingu získala 7. marca 2022 naša Gemerčanka Henrieta Farkašová. Stalo sa tak po dvoch jazdách v kombinácii zrakovo postihnutých žien, keď na celkové prvé miesto jej stačilo v super-G a v slalome obsadiť dve druhé miesta. Je to už jedenásta zlatá medaila Henriety Farkašovej získaná v doterajších jej účastiach na paralympijských hrách. Zaslúži si, a to nielen od nás, srdečnú gratuláciu k tomuto vynikajúcemu výkonu. V pondelkovej súťaži jej navádzačom bol Michal Červeň.
Výsledky: Ženy: kombinácia zrakovo postihnutých: 1. Henrieta FARKAŠOVÁ/Michal ČERVEŇ (SR) 2:03,39 min, 2. Ta-čching Ču/Chan-chan Jen(Čína) +0,86 s 3. Menna Fitzpatricková/Gary Smith (V.Brit) + 2,59, ... Alexandra REXOVÁ/Eva TRAJČÍKOVÁ DNF
MG - od
Prečítajte si aj toto: https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/466657-farkasova-kvoli-zraku-sa-mi-posmievali-lyzovanie-mi-pomohlo-zaradit-sa/
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.