Veľmi si ceníme, že okrem 9 zlatých paralympijských medailí i ďalších medailí z majstrovstiev sveta naša Henrieta Farkašová získala postupne najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ocenenie Laureus World Award pre športovú osobnosť roka so zdravotným znevýhodnením a v októbri 2019 sa stala najlepšou paralympioničkou sveta za rok 2019.
Držíme jej palce aj na paralympiáde v Pekingu, kde patrí medzi najúspešnejších paralympionikov sveta. Veď na predchádzajúcej 12. paralymiápáde v Kórejskej republike získala 4 zlaté a 1 striebornú medailu, čo ju veľmi zaväzuje i teraz. Svoj zodpovedný prístup i majstrovstvo v zjazdovom paralyžovaní môže potvrdiť už v sobotu 2022 o 3.00 hodine nášho času.
Henrieta do-to-ho!
Henrieta Farkašová vstúpila do lyžiarskych súťaží v Pekingu desiatou zlatou zo svojich Zimných paralympijských hier
Prvý deň na 13. zimnej paralympiáde v Pekingu – 5. marec 2022 pre Henrietu Farkašovú mal veľmi neobyčajný vstup. Hneď v prvej ženskej disciplíne – zrakovo znevýhodnené – zjazd obsadila 1. miesto a teda aj celkovo desiatu zlatú z doterajších svojich paralympiád. Dosiahla to so svojím navádzačom Martinom Motykom. Zdieľame jej slová, ktoré povedala pre slovenský paralympijský web:
"Cítila som napätie na štarte, celú jazdu sa mi chveli nohy. Doteraz sa trasiem. Keď som počula výsledný čas v cieli, tušila som, že by to mohlo stačiť aj na víťazstvo. Po tom všetkom, čo som prežila uplynulé roky, to bolo ešte emotívnejšie, než pri zlatom úspechu v Pjongčangu."
My môžeme k domu dodať, že našej Henriete k úspechu gratulujeme a tešíme sa z toho, že na Gemeri máme takúto veľkú športovkyňu, ktorá v paralympijskom lyžovovaní je vzorom, akých vo svetovom meradle u nás nebýva.
Prvú zlatú paralympijskú medailu v Pekingu získala iba 16-ročná Alexandra Rexová
Slovenská reprezentantka Alexandra Rexová v nedeľu 6.3.2022 sa v Pekingu stala paralympijskou šampiónkou v paraalpskom lyžovaní. Stále iba 16-ročná bratislavská rodáčka v nedeľu ovládla super G zrakovo znevýhodnených žien, keď s navádzačkou Evou Trajčíkovou zdolali ostatné konkurentky. Žiaľ, naša H. Farkašová túto disciplínu nedokončila.
Jedenástu zlatú medailu si vybojovala Henrieta 7. marca 2022
Druhú zlatú medailu na 13. Zimných paralympijských hrách v Pekingu získala 7. marca 2022 naša Gemerčanka Henrieta Farkašová. Stalo sa tak po dvoch jazdách v kombinácii zrakovo postihnutých žien, keď na celkové prvé miesto jej stačilo v super-G a v slalome obsadiť dve druhé miesta. Je to už jedenásta zlatá medaila Henriety Farkašovej získaná v doterajších jej účastiach na paralympijských hrách. Zaslúži si, a to nielen od nás, srdečnú gratuláciu k tomuto vynikajúcemu výkonu. V pondelkovej súťaži jej navádzačom bol Michal Červeň.
Výsledky: Ženy: kombinácia zrakovo postihnutých: 1. Henrieta FARKAŠOVÁ/Michal ČERVEŇ (SR) 2:03,39 min, 2. Ta-čching Ču/Chan-chan Jen(Čína) +0,86 s 3. Menna Fitzpatricková/Gary Smith (V.Brit) + 2,59, ... Alexandra REXOVÁ/Eva TRAJČÍKOVÁ DNF
MG - od
Prečítajte si aj toto: https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/466657-farkasova-kvoli-zraku-sa-mi-posmievali-lyzovanie-mi-pomohlo-zaradit-sa/

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-