TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 7. KOLE
|
1. |
Haniska |
7 |
7 |
0 |
0 |
22:5 |
21 |
|
2. |
Turňa n/B |
7 |
5 |
2 |
0 |
16:4 |
17 |
|
3. |
V. Revištia |
7 |
5 |
1 |
1 |
21:8 |
16 |
|
4. |
Hrabušice |
7 |
3 |
3 |
1 |
17:12 |
12 |
|
5. |
Čaňa |
7 |
3 |
2 |
2 |
22:10 |
11 |
|
6. |
Medzev |
7 |
4 |
1 |
2 |
17:12 |
11 |
|
7. |
Buzica |
7 |
3 |
0 |
4 |
15:15 |
9 |
|
8. |
Strážske |
7 |
3 |
0 |
4 |
13:14 |
9 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
3 |
0 |
4 |
11:13 |
9 |
|
10. |
Sobrance |
7 |
3 |
0 |
4 |
9:13 |
9 |
|
11. |
Krompachy |
7 |
3 |
0 |
4 |
10:16 |
9 |
|
12. |
Štítnik |
7 |
2 |
1 |
4 |
10:12 |
7 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
7 |
2 |
1 |
4 |
7:23 |
7 |
|
14. |
V. Kapušany |
7 |
1 |
3 |
3 |
6:9 |
6 |
|
15. |
V. Folkmar |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:21 |
6 |
|
16. |
Rožňava |
7 |
0 |
0 |
7 |
2:16 |
0 |
Juhozápadná piatoligová lokálka, ktorá vezie futbalistov Gemerskej Hôrky je na tom pre naše vozne trošku lepšie zostavená v záprahu. Nik nie je na konci súpravy, aj keď veľa nechýba vozňu Krásnohorského Podhradia. Uvidíme, čo spraví ich zastavenie sa v nedeľnajšej odstávke. Gemerskohôrčania veľa vody v Slanej nenamútili, lebo je aj tak mutná, keď stihli so súpravou vozňa Košickej Novej Vsi iba remizovať 2:2 a rozdeliť si kamarátsky medzi sebou body. Či to boli kamarátske, uvidíme pri ďalšom zastavení na tejto trati. Gemerská Hôrka – Košická Nová Ves 2:2.
Ostatné výsledky 5. kola: Smižany – Harichovce 1:1, Margecany - Prakovce 2:0, Ťahanovce – Sp. N. Ves „B“ 3:1, Gelnica – Kr. Podhradie 1:1 (1:0), góly: Tokarčík - Szabo, D: 100, R: Kandráč, ŽK: Švarc, Ondrejčik, Hofman, Vida - Szabo, Dereš, Emien, Promýnia, Kuzma; Jaklovce – Sp. Vlachy 1:3, Teplička – Helcmanovce 2:1, Gem. Hôrka - Koš. N. Ves 2:2 (1:1), G: Kováč, Klimko - Jorj (vl.), Farkaš, D: 100, R: Krivjančin, ŽK: Kováč, Tóth - Papaj, Maťaš, Katona, Seman, Šurin.
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 5. NEÚPLNOM KOLE
|
1. |
Harichovce |
5 |
3 |
2 |
0 |
12:5 |
11 |
|
2. |
Teplička |
5 |
3 |
2 |
0 |
11:6 |
11 |
|
3. |
Margecany |
5 |
3 |
1 |
1 |
9:5 |
10 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Spiš. N. Ves B |
5 |
2 |
1 |
2 |
8:9 |
7 |
|
6. |
Ťahanovce |
5 |
1 |
3 |
1 |
12:12 |
6 |
|
7. |
Helcmanovce |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:8 |
6 |
|
8. |
Koš. N. Ves |
5 |
1 |
3 |
1 |
7:8 |
6 |
|
9. |
Smižany |
5 |
1 |
2 |
2 |
7:7 |
5 |
|
10. |
Krh. Podhradie |
5 |
1 |
2 |
2 |
6:9 |
5 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
5 |
1 |
2 |
2 |
10:14 |
5 |
|
12. |
Prakovce |
5 |
1 |
1 |
2 |
7:9 |
4 |
|
13. |
Jaklovce |
5 |
1 |
1 |
3 |
7:9 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
4 |
1 |
1 |
2 |
4:7 |
4 |
NAJLEPŠÍ LIGOVÍ STRELCI
IV. LIGA SKUPINA JUH:
10 gólov: Pelegrin (Turňa), 7 gólov: M. Majoroš (Haniska), Kozák (Buzica), 6 gólov: Lakatoš (V. Revištia), Karafa (Strážske), L. Török (Čaňa), Popadič (Hrabušice), 5 gólov: S. Molnár, Majerník (obaja Haniska), Belej (V. Folkmar), Kalmár (Medzev), 4 góly: M. Molnár (Haniska), Riapoš (Buzica), Kadár (Kr. Chlmec).
V. LIGA SKUPINA JZ:
6 gólov: Klubert (Smižany), 4 góly: Horňák (Ťahanovce), Klinko (G. Hôrka), 3 góly: Mrovčák. Lesnický (obaja Teplička), Čisovský (Ťahanovce), Augustín (Sp. N. Ves B), Tokár (Margecany), Pisko (Helcmanov, L. Hrušovský (Harichovce).
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
V. Liga JZ - 6. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Harichovce – Koš. N. Ves, Helcmanovce – Gem. Hôrka, Sp. Vlachy – Teplička, Kr. Podhradie – Jaklovce, Sp. N. Ves „B“ – Gelnica, Prakovce – Ťahanovce, Smižany – Margecany, Dohrávka 4. kolo 15. 9. o 15.30 hod. Sp. Vlachy – Gelnica.
MG+OD
FOTO KAROLA CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU ROŽŇAVA - ŠTÍTNIK 0:1
{gallery}futbal/2011/rv{/gallery}
{jcomments on}
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.:
Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.

































Pýtate sa ako beží štvrtoligová mašinka naším Juhom? Rozbieha sa aj v siedmej etape veľmi pomaly. Najprv sa zastavila v Rožňave, kde domáci posledný vozeň hostil susedov spoza opačnej strany Plešiveckej planiny, zo Štítnika. Ako to už v takýchto derby stretnutiach býva, aj teraz sa tuho bojovalo a hostia si tri body zabezpečili až v 88. minúte gólom M. Gallu. Rožňavskému vozňu nezostáva nič iné, len bojovať ďalej, aj keď s omladinou v zostave a čakať, že sa mužstvo lepšie rozohrá a ešte dôjde k „prepriahaniu vozňov na tejto trati“ a ich posunutiu smerom dopredu. Rožňava – Štítnik 0:1 (0:0).
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-