Pýtate sa ako beží štvrtoligová mašinka naším Juhom? Rozbieha sa aj v siedmej etape veľmi pomaly. Najprv sa zastavila v Rožňave, kde domáci posledný vozeň hostil susedov spoza opačnej strany Plešiveckej planiny, zo Štítnika. Ako to už v takýchto derby stretnutiach býva, aj teraz sa tuho bojovalo a hostia si tri body zabezpečili až v 88. minúte gólom M. Gallu. Rožňavskému vozňu nezostáva nič iné, len bojovať ďalej, aj keď s omladinou v zostave a čakať, že sa mužstvo lepšie rozohrá a ešte dôjde k „prepriahaniu vozňov na tejto trati“ a ich posunutiu smerom dopredu. Rožňava – Štítnik 0:1 (0:0). TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 7. KOLE
|
1. |
Haniska |
7 |
7 |
0 |
0 |
22:5 |
21 |
|
2. |
Turňa n/B |
7 |
5 |
2 |
0 |
16:4 |
17 |
|
3. |
V. Revištia |
7 |
5 |
1 |
1 |
21:8 |
16 |
|
4. |
Hrabušice |
7 |
3 |
3 |
1 |
17:12 |
12 |
|
5. |
Čaňa |
7 |
3 |
2 |
2 |
22:10 |
11 |
|
6. |
Medzev |
7 |
4 |
1 |
2 |
17:12 |
11 |
|
7. |
Buzica |
7 |
3 |
0 |
4 |
15:15 |
9 |
|
8. |
Strážske |
7 |
3 |
0 |
4 |
13:14 |
9 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
3 |
0 |
4 |
11:13 |
9 |
|
10. |
Sobrance |
7 |
3 |
0 |
4 |
9:13 |
9 |
|
11. |
Krompachy |
7 |
3 |
0 |
4 |
10:16 |
9 |
|
12. |
Štítnik |
7 |
2 |
1 |
4 |
10:12 |
7 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
7 |
2 |
1 |
4 |
7:23 |
7 |
|
14. |
V. Kapušany |
7 |
1 |
3 |
3 |
6:9 |
6 |
|
15. |
V. Folkmar |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:21 |
6 |
|
16. |
Rožňava |
7 |
0 |
0 |
7 |
2:16 |
0 |
Juhozápadná piatoligová lokálka, ktorá vezie futbalistov Gemerskej Hôrky je na tom pre naše vozne trošku lepšie zostavená v záprahu. Nik nie je na konci súpravy, aj keď veľa nechýba vozňu Krásnohorského Podhradia. Uvidíme, čo spraví ich zastavenie sa v nedeľnajšej odstávke. Gemerskohôrčania veľa vody v Slanej nenamútili, lebo je aj tak mutná, keď stihli so súpravou vozňa Košickej Novej Vsi iba remizovať 2:2 a rozdeliť si kamarátsky medzi sebou body. Či to boli kamarátske, uvidíme pri ďalšom zastavení na tejto trati. Gemerská Hôrka – Košická Nová Ves 2:2.
Ostatné výsledky 5. kola: Smižany – Harichovce 1:1, Margecany - Prakovce 2:0, Ťahanovce – Sp. N. Ves „B“ 3:1, Gelnica – Kr. Podhradie 1:1 (1:0), góly: Tokarčík - Szabo, D: 100, R: Kandráč, ŽK: Švarc, Ondrejčik, Hofman, Vida - Szabo, Dereš, Emien, Promýnia, Kuzma; Jaklovce – Sp. Vlachy 1:3, Teplička – Helcmanovce 2:1, Gem. Hôrka - Koš. N. Ves 2:2 (1:1), G: Kováč, Klimko - Jorj (vl.), Farkaš, D: 100, R: Krivjančin, ŽK: Kováč, Tóth - Papaj, Maťaš, Katona, Seman, Šurin.
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 5. NEÚPLNOM KOLE
|
1. |
Harichovce |
5 |
3 |
2 |
0 |
12:5 |
11 |
|
2. |
Teplička |
5 |
3 |
2 |
0 |
11:6 |
11 |
|
3. |
Margecany |
5 |
3 |
1 |
1 |
9:5 |
10 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Spiš. N. Ves B |
5 |
2 |
1 |
2 |
8:9 |
7 |
|
6. |
Ťahanovce |
5 |
1 |
3 |
1 |
12:12 |
6 |
|
7. |
Helcmanovce |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:8 |
6 |
|
8. |
Koš. N. Ves |
5 |
1 |
3 |
1 |
7:8 |
6 |
|
9. |
Smižany |
5 |
1 |
2 |
2 |
7:7 |
5 |
|
10. |
Krh. Podhradie |
5 |
1 |
2 |
2 |
6:9 |
5 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
5 |
1 |
2 |
2 |
10:14 |
5 |
|
12. |
Prakovce |
5 |
1 |
1 |
2 |
7:9 |
4 |
|
13. |
Jaklovce |
5 |
1 |
1 |
3 |
7:9 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
4 |
1 |
1 |
2 |
4:7 |
4 |
NAJLEPŠÍ LIGOVÍ STRELCI
IV. LIGA SKUPINA JUH:
10 gólov: Pelegrin (Turňa), 7 gólov: M. Majoroš (Haniska), Kozák (Buzica), 6 gólov: Lakatoš (V. Revištia), Karafa (Strážske), L. Török (Čaňa), Popadič (Hrabušice), 5 gólov: S. Molnár, Majerník (obaja Haniska), Belej (V. Folkmar), Kalmár (Medzev), 4 góly: M. Molnár (Haniska), Riapoš (Buzica), Kadár (Kr. Chlmec).
V. LIGA SKUPINA JZ:
6 gólov: Klubert (Smižany), 4 góly: Horňák (Ťahanovce), Klinko (G. Hôrka), 3 góly: Mrovčák. Lesnický (obaja Teplička), Čisovský (Ťahanovce), Augustín (Sp. N. Ves B), Tokár (Margecany), Pisko (Helcmanov, L. Hrušovský (Harichovce).
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
V. Liga JZ - 6. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Harichovce – Koš. N. Ves, Helcmanovce – Gem. Hôrka, Sp. Vlachy – Teplička, Kr. Podhradie – Jaklovce, Sp. N. Ves „B“ – Gelnica, Prakovce – Ťahanovce, Smižany – Margecany, Dohrávka 4. kolo 15. 9. o 15.30 hod. Sp. Vlachy – Gelnica.
MG+OD
FOTO KAROLA CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU ROŽŇAVA - ŠTÍTNIK 0:1
{gallery}futbal/2011/rv{/gallery}
{jcomments on}
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.:
Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).