TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 7. KOLE
|
1. |
Haniska |
7 |
7 |
0 |
0 |
22:5 |
21 |
|
2. |
Turňa n/B |
7 |
5 |
2 |
0 |
16:4 |
17 |
|
3. |
V. Revištia |
7 |
5 |
1 |
1 |
21:8 |
16 |
|
4. |
Hrabušice |
7 |
3 |
3 |
1 |
17:12 |
12 |
|
5. |
Čaňa |
7 |
3 |
2 |
2 |
22:10 |
11 |
|
6. |
Medzev |
7 |
4 |
1 |
2 |
17:12 |
11 |
|
7. |
Buzica |
7 |
3 |
0 |
4 |
15:15 |
9 |
|
8. |
Strážske |
7 |
3 |
0 |
4 |
13:14 |
9 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
3 |
0 |
4 |
11:13 |
9 |
|
10. |
Sobrance |
7 |
3 |
0 |
4 |
9:13 |
9 |
|
11. |
Krompachy |
7 |
3 |
0 |
4 |
10:16 |
9 |
|
12. |
Štítnik |
7 |
2 |
1 |
4 |
10:12 |
7 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
7 |
2 |
1 |
4 |
7:23 |
7 |
|
14. |
V. Kapušany |
7 |
1 |
3 |
3 |
6:9 |
6 |
|
15. |
V. Folkmar |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:21 |
6 |
|
16. |
Rožňava |
7 |
0 |
0 |
7 |
2:16 |
0 |
Juhozápadná piatoligová lokálka, ktorá vezie futbalistov Gemerskej Hôrky je na tom pre naše vozne trošku lepšie zostavená v záprahu. Nik nie je na konci súpravy, aj keď veľa nechýba vozňu Krásnohorského Podhradia. Uvidíme, čo spraví ich zastavenie sa v nedeľnajšej odstávke. Gemerskohôrčania veľa vody v Slanej nenamútili, lebo je aj tak mutná, keď stihli so súpravou vozňa Košickej Novej Vsi iba remizovať 2:2 a rozdeliť si kamarátsky medzi sebou body. Či to boli kamarátske, uvidíme pri ďalšom zastavení na tejto trati. Gemerská Hôrka – Košická Nová Ves 2:2.
Ostatné výsledky 5. kola: Smižany – Harichovce 1:1, Margecany - Prakovce 2:0, Ťahanovce – Sp. N. Ves „B“ 3:1, Gelnica – Kr. Podhradie 1:1 (1:0), góly: Tokarčík - Szabo, D: 100, R: Kandráč, ŽK: Švarc, Ondrejčik, Hofman, Vida - Szabo, Dereš, Emien, Promýnia, Kuzma; Jaklovce – Sp. Vlachy 1:3, Teplička – Helcmanovce 2:1, Gem. Hôrka - Koš. N. Ves 2:2 (1:1), G: Kováč, Klimko - Jorj (vl.), Farkaš, D: 100, R: Krivjančin, ŽK: Kováč, Tóth - Papaj, Maťaš, Katona, Seman, Šurin.
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 5. NEÚPLNOM KOLE
|
1. |
Harichovce |
5 |
3 |
2 |
0 |
12:5 |
11 |
|
2. |
Teplička |
5 |
3 |
2 |
0 |
11:6 |
11 |
|
3. |
Margecany |
5 |
3 |
1 |
1 |
9:5 |
10 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Spiš. N. Ves B |
5 |
2 |
1 |
2 |
8:9 |
7 |
|
6. |
Ťahanovce |
5 |
1 |
3 |
1 |
12:12 |
6 |
|
7. |
Helcmanovce |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:8 |
6 |
|
8. |
Koš. N. Ves |
5 |
1 |
3 |
1 |
7:8 |
6 |
|
9. |
Smižany |
5 |
1 |
2 |
2 |
7:7 |
5 |
|
10. |
Krh. Podhradie |
5 |
1 |
2 |
2 |
6:9 |
5 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
5 |
1 |
2 |
2 |
10:14 |
5 |
|
12. |
Prakovce |
5 |
1 |
1 |
2 |
7:9 |
4 |
|
13. |
Jaklovce |
5 |
1 |
1 |
3 |
7:9 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
4 |
1 |
1 |
2 |
4:7 |
4 |
NAJLEPŠÍ LIGOVÍ STRELCI
IV. LIGA SKUPINA JUH:
10 gólov: Pelegrin (Turňa), 7 gólov: M. Majoroš (Haniska), Kozák (Buzica), 6 gólov: Lakatoš (V. Revištia), Karafa (Strážske), L. Török (Čaňa), Popadič (Hrabušice), 5 gólov: S. Molnár, Majerník (obaja Haniska), Belej (V. Folkmar), Kalmár (Medzev), 4 góly: M. Molnár (Haniska), Riapoš (Buzica), Kadár (Kr. Chlmec).
V. LIGA SKUPINA JZ:
6 gólov: Klubert (Smižany), 4 góly: Horňák (Ťahanovce), Klinko (G. Hôrka), 3 góly: Mrovčák. Lesnický (obaja Teplička), Čisovský (Ťahanovce), Augustín (Sp. N. Ves B), Tokár (Margecany), Pisko (Helcmanov, L. Hrušovský (Harichovce).
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
V. Liga JZ - 6. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Harichovce – Koš. N. Ves, Helcmanovce – Gem. Hôrka, Sp. Vlachy – Teplička, Kr. Podhradie – Jaklovce, Sp. N. Ves „B“ – Gelnica, Prakovce – Ťahanovce, Smižany – Margecany, Dohrávka 4. kolo 15. 9. o 15.30 hod. Sp. Vlachy – Gelnica.
MG+OD
FOTO KAROLA CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU ROŽŇAVA - ŠTÍTNIK 0:1
{gallery}futbal/2011/rv{/gallery}
{jcomments on}
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.:
Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.































Pýtate sa ako beží štvrtoligová mašinka naším Juhom? Rozbieha sa aj v siedmej etape veľmi pomaly. Najprv sa zastavila v Rožňave, kde domáci posledný vozeň hostil susedov spoza opačnej strany Plešiveckej planiny, zo Štítnika. Ako to už v takýchto derby stretnutiach býva, aj teraz sa tuho bojovalo a hostia si tri body zabezpečili až v 88. minúte gólom M. Gallu. Rožňavskému vozňu nezostáva nič iné, len bojovať ďalej, aj keď s omladinou v zostave a čakať, že sa mužstvo lepšie rozohrá a ešte dôjde k „prepriahaniu vozňov na tejto trati“ a ich posunutiu smerom dopredu. Rožňava – Štítnik 0:1 (0:0).
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.