Rozhodlo posledné kolo
Po jesennej časti zaujali expiatoligisti post lídra, prenasledovaní Lipovníkom a Dobšinou, ktorá strácala štyri body. Z pätnástich zápasov desaťkrát zvíťazili, tri stretnutia skončili deľbou bodov a dvakrát ťahali za kratší koniec. V domácom prostredí zaváhali iba raz, keď si body podelili s Lipovníkom. Na pôde súperov prehrali v Dobšinej, Honciach a remizovali v Krásnohorskej Dlhej Lúke a vo Vyšnej Slanej. Naopak, bodovali naplno v Gemerskej Polome, v Jablonove a v Plešivci. Posledných osem kôl odohrali bez prehry. V jarnej odvete deväťkrát zvíťazili, trikrát remizovali a prehrali v dramatickom stretnutí iba raz, a to v Lipovníku. Kým vonku šesťkrát naplno bodovali, doma si body podelili s Honcami, po druhýkrát s Krh. Dlhou Lúkou a na prenasledovateľa z Lipovníka si udržovali pred zápasom posledného kola s Gemerskou Polomou trojbodový náskok. Tak im doma aj nečakaná remíza zaručila postup. Na dôvažok však Lipovník uhral v Dobšinej iba bod a bolo prakticky rozhodnuté.
Spoločne to zvládli
Po jesennej časti, keď mužstvo viedli hrajúci tréner Jaroslav Piater a Gabriel Lázar, prišiel do klubu skúsený Július Balta, ktorý napokon doviedol expiatoligistov k návratu na regionálne trávniky. „Na jar sme mali dobré zápasy, ale boli aj také, za ktoré som sa musel doslova hanbiť. Aj posledný mečbalový - postupujúci - sme nezvládli. Udržať však silného ducha a vysokú morálno - tréningovú a hernú disciplínu počas jari s vedomím a tlakom iba vyhrávať je ťažké dosiahnuť aj u oveľa vyspelejších mužstiev. Spoločná postupová práca bola však ľahšia, keď dobre rozbehnutú jeseň bolo potrebné len úspešne dokončiť. Ťažšia bude tá, ktorú bude musieť Podhradie podstúpiť v piatej lige. Za veľmi krátku dobu je úlohou číslo jedna káder doplniť a skonsolidovať. Všetko sa musí urobiť takpovediac nie zajtra, ale už včera,“ uviedol tréner Július Balta a dodal: “všetci sa spoločne pričinili o postup a všetci dokázali sebe aj mne, že je to zvládnuteľné. Mali sme aj slabiny, ale naopak boli silní keď tlačila topánka. Menovite nikoho nevyzdvihujem, každý bol užitočný. Škoda J. Piatera, ktorý sa zranil v zápase s Betliarom. Stratil som veľmi spoľahlivého hráča a hlavne vodcu.“
Istý iba lodivod
I keď pod hradom Krásna Hôrka prepukla radosť z postupu, vedenie klubu čaká v nasledujúcich dňoch veľa práce a odpovedať na množstvo otázok sa dnes ešte stále jednoznačne nedá. „Vybojovať postup je totiž ľahšie ako ho realizovať za momentálnej finančnej situácie. Príkladom toho sú aj dva ostatné ročníky, keď víťazi prvej triedy na regionálnych trávnikoch odmietli okres reprezentovať. Ak to aj finančne zvládneme, doplniť káder v situácii, keď sa každý hrá na vlastnom piesočku, bude ťažšie. Nájsť totiž súlad a spoločnú reč s niektorými klubmi, ako sa ukazuje, nie je vôbec jednoduché. Isté je iba to, že trénerom naďalej ostáva Július Balta,“ konštatoval predseda klubu FK Krásnohorské Podhradie Tibor Szarka.
FAKTY:
Strelci: M. Mázik 17, O. Šomšák 13, E. Bodnár 12, J. Piater 9, P. Béreš
Najvýraznejšie výsledky: Krh. Podhradie - Dedinky 7:0, Krh. Podhradie - V. Slaná 8:1, Krh. Podhradie - Plešivec 5:0, Dedinky - Krh. Podhradie 1:6, Rudná - Krh. Podhradie 2:7
Karol Csobádi
Foto: Karol Csobádi
{gallery}futbal/podhradie{/gallery}
{jcomments on}

































Futbalisti Krásnohorského Podhradia sa na okresných trávnikoch ani nezohriali, stali sa víťazmi prvej triedy futbalových majstrovstiev v práve skončenej sezóne, a tak sa po roku majú možnosť vrátiť do piatoligovej spoločnosti. Oblastný futbalový zväz v Rožňave by tak mali reprezentovať v najnižšej regionálnej súťaži spolu s Gemerskou Hôrkou.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a