Piatoligoví Gemerskohôrčania použili v 21. kole na súperovom ihrisku v Smižanoch nezvyčajnú, ale osvedčenú taktiku. Zrejme boli u súpera zrelí na debakel, preto zvolili iný prostriedok ako vysoko neprehrať. Už v 26 minúte zápasu ich zostalo na ihrisku menej ako sedem hráčov a tak musel rozhodca ukončiť zápas. V Povodí Slanej na hornom Gemer zdá sa rastú menej odolní futbalisti. Nájdu proti tomuto javu zodpovední súci prostriedok?
Výsledky - V. Liga JZ - 21. kolo: Koš. N. Ves – Teplička 4:1 (1:1), Jaklovce – Harichovce 3:2 (2:2), Prakovce – Kluknava 4:2 (1:2), Margecany – Gelnica 1:0 (1:0), Ťahanovce – Hrabušice 4:0 (3:0), Smižany – Gem. Hôrka 3:0 – v 26 minúte pokles hostí pod 7.
9.5.2010
|
|
Moldava |
23 |
16 |
5 |
2 |
65:28 |
53 |
|
2. |
Buzica |
24 |
14 |
2 |
8 |
59:33 |
44 |
|
3. |
Turňa n/B |
24 |
13 |
3 |
8 |
55:38 |
42 |
|
4. |
Haniska |
23 |
13 |
1 |
9 |
56:33 |
40 |
|
5. |
Krompachy |
23 |
12 |
3 |
8 |
44:24 |
39 |
|
6. |
Štítnik |
23 |
11 |
3 |
9 |
39:30 |
36 |
|
7. |
Čaňa |
24 |
11 |
3 |
10 |
44:41 |
36 |
|
8. |
V. Revištia |
24 |
10 |
4 |
10 |
43:39 |
34 |
|
9. |
Rožňava |
23 |
9 |
5 |
9 |
38:48 |
32 |
|
10. |
V. Kapušany |
23 |
9 |
2 |
12 |
26:31 |
29 |
|
11. |
V. Folkmar |
23 |
8 |
4 |
11 |
32:45 |
28 |
|
12. |
Rudňany |
23 |
8 |
4 |
11 |
23:47 |
28 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
24 |
8 |
2 |
14 |
39:58 |
26 |
|
14. |
Strážske |
23 |
7 |
2 |
14 |
24:53 |
23 |
|
15. |
Helcmanovce |
23 |
4 |
1 |
18 |
17:56 |
13 |
TABUĽKA V. LIGY PO 21. KOLE
|
1. |
Hrabušice |
19 |
15 |
1 |
3 |
41:18 |
46 |
|
2. |
Koš. N. Ves |
19 |
11 |
1 |
7 |
36:25 |
34 |
|
3. |
Harichovce |
20 |
10 |
2 |
8 |
42:34 |
32 |
|
4. |
Ťahanovce |
20 |
9 |
4 |
7 |
46:35 |
31 |
|
5. |
Margecany |
20 |
9 |
3 |
8 |
21:25 |
30 |
|
6. |
Sp. Vlachy |
19 |
8 |
5 |
6 |
28:25 |
29 |
|
7. |
Prakovce |
19 |
9 |
1 |
9 |
40:36 |
28 |
|
8. |
Teplička |
20 |
8 |
4 |
8 |
28:34 |
28 |
|
9. |
Smižany |
20 |
7 |
5 |
8 |
35:29 |
26 |
|
10. |
Jaklovce |
19 |
5 |
7 |
7 |
27:36 |
22 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
19 |
5 |
6 |
8 |
16:22 |
21 |
|
12. |
Gelnica |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:29 |
21 |
|
13. |
Kluknava |
19 |
2 |
1 |
16 |
26:57 |
7 |
IV. LIGA - SKUPINA JUH: 26. kolo 15. 5. o 16.30 hod.: Rudňany - Štítnik, 16. 5. o 17.00 hod.: Strážske - Krompachy, Helcmanovce - Rožňava, Turňa - Haniska, Buzica - Moldava "B", Kr. Chlmec - V. Kapušany, V. Revištia - V. Folkmar.
V. LIGA J-Z: 22. kolo 15. 5. o 16.30 hod.: Gem. Hôrka - Ťahanovce, 16. 5. o 10.30 hod. Hrabušice - Margecany, o 17.00 hod.: Gelnica - Prakovce, Kluknava - Jaklovce, Harichovce - Koš. N. Ves, Teplička - Sp. Vlachy.
{jcomments on}
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-