Piatoligoví Gemerskohôrčania použili v 21. kole na súperovom ihrisku v Smižanoch nezvyčajnú, ale osvedčenú taktiku. Zrejme boli u súpera zrelí na debakel, preto zvolili iný prostriedok ako vysoko neprehrať. Už v 26 minúte zápasu ich zostalo na ihrisku menej ako sedem hráčov a tak musel rozhodca ukončiť zápas. V Povodí Slanej na hornom Gemer zdá sa rastú menej odolní futbalisti. Nájdu proti tomuto javu zodpovední súci prostriedok?
Výsledky - V. Liga JZ - 21. kolo: Koš. N. Ves – Teplička 4:1 (1:1), Jaklovce – Harichovce 3:2 (2:2), Prakovce – Kluknava 4:2 (1:2), Margecany – Gelnica 1:0 (1:0), Ťahanovce – Hrabušice 4:0 (3:0), Smižany – Gem. Hôrka 3:0 – v 26 minúte pokles hostí pod 7.
9.5.2010
Maj Gemer - OD
TABUĽKA IV. LIGY PO 25. KOLE
|
|
Moldava |
23 |
16 |
5 |
2 |
65:28 |
53 |
|
2. |
Buzica |
24 |
14 |
2 |
8 |
59:33 |
44 |
|
3. |
Turňa n/B |
24 |
13 |
3 |
8 |
55:38 |
42 |
|
4. |
Haniska |
23 |
13 |
1 |
9 |
56:33 |
40 |
|
5. |
Krompachy |
23 |
12 |
3 |
8 |
44:24 |
39 |
|
6. |
Štítnik |
23 |
11 |
3 |
9 |
39:30 |
36 |
|
7. |
Čaňa |
24 |
11 |
3 |
10 |
44:41 |
36 |
|
8. |
V. Revištia |
24 |
10 |
4 |
10 |
43:39 |
34 |
|
9. |
Rožňava |
23 |
9 |
5 |
9 |
38:48 |
32 |
|
10. |
V. Kapušany |
23 |
9 |
2 |
12 |
26:31 |
29 |
|
11. |
V. Folkmar |
23 |
8 |
4 |
11 |
32:45 |
28 |
|
12. |
Rudňany |
23 |
8 |
4 |
11 |
23:47 |
28 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
24 |
8 |
2 |
14 |
39:58 |
26 |
|
14. |
Strážske |
23 |
7 |
2 |
14 |
24:53 |
23 |
|
15. |
Helcmanovce |
23 |
4 |
1 |
18 |
17:56 |
13 |
TABUĽKA V. LIGY PO 21. KOLE
|
1. |
Hrabušice |
19 |
15 |
1 |
3 |
41:18 |
46 |
|
2. |
Koš. N. Ves |
19 |
11 |
1 |
7 |
36:25 |
34 |
|
3. |
Harichovce |
20 |
10 |
2 |
8 |
42:34 |
32 |
|
4. |
Ťahanovce |
20 |
9 |
4 |
7 |
46:35 |
31 |
|
5. |
Margecany |
20 |
9 |
3 |
8 |
21:25 |
30 |
|
6. |
Sp. Vlachy |
19 |
8 |
5 |
6 |
28:25 |
29 |
|
7. |
Prakovce |
19 |
9 |
1 |
9 |
40:36 |
28 |
|
8. |
Teplička |
20 |
8 |
4 |
8 |
28:34 |
28 |
|
9. |
Smižany |
20 |
7 |
5 |
8 |
35:29 |
26 |
|
10. |
Jaklovce |
19 |
5 |
7 |
7 |
27:36 |
22 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
19 |
5 |
6 |
8 |
16:22 |
21 |
|
12. |
Gelnica |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:29 |
21 |
|
13. |
Kluknava |
19 |
2 |
1 |
16 |
26:57 |
7 |
IV. LIGA - SKUPINA JUH: 26. kolo 15. 5. o 16.30 hod.: Rudňany - Štítnik, 16. 5. o 17.00 hod.: Strážske - Krompachy, Helcmanovce - Rožňava, Turňa - Haniska, Buzica - Moldava "B", Kr. Chlmec - V. Kapušany, V. Revištia - V. Folkmar.
V. LIGA J-Z: 22. kolo 15. 5. o 16.30 hod.: Gem. Hôrka - Ťahanovce, 16. 5. o 10.30 hod. Hrabušice - Margecany, o 17.00 hod.: Gelnica - Prakovce, Kluknava - Jaklovce, Harichovce - Koš. N. Ves, Teplička - Sp. Vlachy.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).