
časom 0:37:59 obsadil šiestu priečku.Pred sebou má ešte veľkú budúcnosť, pretože sa na tejto priečke umiestnil medzi mužmi ako 17-ročný junior. Spomedzi žien to bola domáca pretekárka Marta Smreková, ktorá časom 0:51:02 skončila štvrtá. Medzi pretekármi v cieli i pri vyhlasovaní víťazov sa svojej úlohy zhostil aj bývalý majster sveta v hokeji Jerguš Bača, ktorý svojou účasťou tohto roku podporil účastníkov Dobšinskej desiatky.
Štvrtý ročník Dobšinskej desiatky dobre preveril aj slovenských reprezentantov v behu na lyžiach, ktorí sa vrátili z vysokohorskej prípravy v jednom talianskom stredisku. Všimli si to aj športoví reportéri STV, ktorý z pretekov spravili krátky šot a vyspovedali aj Petra Mlynára, ktorý im o.i. povedal: "Ešte som cítil trošku výškovú aklimatizáciu. Aj ten bežecký krok ešte tam nie je, lebo sme absolvovali beh na kolieskových korčuliach. O dva týždne už budeme na ľadovci, kde po prvýkrát v tejto sezóne bude kontakt so snehom." V prílohe nájdete výsledky 4. ročníka Dobšinskej desiatky.
VÝSLEDKY DOBŠINSKEJ DESIATKY - 4. ročník
FOTOREPORTÁŽ LUKÁŠA KOSKU Z DOBŠINSKEJ DESIATKY 2013

































V priestore Lányiho Huty pri Dobšinej sa v sobotu 21. septembra 2013 uskutočnil štvrtý ročník bežeckých pretekov Dobšinská desiatka. V hlavných mužských a ženských kategóriách sa jej zúčastnilo 101 pretekárov z rôzych kútov Slovenska. Na tomto ročníku neštartoval držiteľ najlepšieho času z vlaňajška Poliak Andrzej Dlugosz, iba jeho menovec Frantiszek Dlugosz, ktorý však skončil v poli porazených pretekárov. V absolutnej mužskej kategórii zvíťazil Tibor Sahajda časom 0:35:09, ktorý štartoval za OBAL SERVIS Košice. Druhý skončil Imrich Magyar (LOKO TRANS SLOVAKIA)16 sekúnd za víťazom. So stratou 27 sek. skončil na treťom mieste Peter Mlynár z ŠKP Štrbské Pleso. V absolútnej ženskej kategórii, v ktorej štartovalo 17 pretekárok si prvenstvo vybojovala známa slovenská pretekárka Ľudmila Melicherová časom 0:45:56, na druhom zaregistrovali Janu Gombalovú z KTŠ UMB Banská Bystrica a na treťom mieste cieľovú pásku pretrhla Beáta Seligová z Metropolu Košice časom 0:49:12. Z pretekárov horného Gemera sa najlepšie medzi mužmi umiestnil Jaroslav Haviarik, keď
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a