z Jednoty Revúca, ktorý časom 3:45:42 obsadil 552. Keď berieme v úvahu, že bolo klasifikovaných v kategórii mužov 1201 maratóncov, nie sú to zlé umiestnenia. Čas, ktorý dosiahol Ján Ďurán zaradil ho aj na 7. miesto medzi mužmi v kategórii M40.
utorok, 07 október 2014 19:24
Najlepším Gemerčanom na MMM v Košiciach bol Ján Ďurán, ktorému patrí 41. miesto
Napísal(a) MG-OD
O Medzinárodnom maratóne mieru zvykneme písať na našej stránke aspoň raz v roku. Najmä preto, lebo chceme pri tejto príležitosti vyzdvihnúť jeho účastníkov z regiónu Gemera. Pravda, nerodia sa u nás víťazi takýchto pretekov, hoci by sme veľmi prijali takú správu. Vzťah k tomuto druhu športu ešte momentálne nie je na takej úrovni, aby na stupni víťazov bolo zastúpené niektorým z našich pretekárov. I tak je chvályhodné, že aj v tomto jubilejnom 90. ročníku na trati 42 195 m bolo cítiť dych niekoľkých pretekárov, či pretekárok z Gemera. V hlavnej súťaži MMM sme sa potešili našim pretekárom, ktorý sa umiestnil dokonca na veľmi peknom 41. mieste. Je ním Ján Ďurán, ktorý reprezentoval obec Gemerská Panica a časom 2:52:37 hod. Za víťazom Gilbertom CHEPKWONYM z Kene zaostal 44:11min. Za ním do cieľa na 206. mieste prišiel niekoľkonásobný náš
účastník Adrian Dovala z Drnavy. Dosiahol čas 3:18:39 hod. Medzi maratóncami sa ešte klasifikoval na 443. mieste Norbert Bukovič z NIKA RWS Rožňava
časom 4:36:16 hod. a Jozef Sedlák
Aj keď pani Eva Seidlová nereprezentovala v košickom maratóne náš región, ale keďže je rodáčkou z Gemera, a hoci žije pri Leviciach, môžeme ju vyzdvihnúť aj preto, že vo svojej kategórii MW60 obsadila časom 3:54:48 1. miesto a celkovo medzi ženami prišla do cieľa na skvelom 50. mieste. Keď vezmeme v úvahu, že v cieli klasifikovali 145 žien podala skvelý výkon. Víťazstvo maratónu žien pripadlo RUTTO Lydii Jerotich z Kene za čas 2:28:48 hod.
Najviac pretekárov zastupujúci región Gemer sme zaznamenali v mužskom polmaratóne. V tejto disciplíne sme zaregistrovali aj celkovo najviac pretekárov. V medzinárodnej konfrontácii si najlepšie poradil Jozef Urban z Bardejova, ktorý zvíťazil časom 1:07:45 hod. Najlepšie spomedzi Gemerčanov obstál Marián Varga z Dobšinej, ktorý sa umiestnil na 127. mieste časom 1:32:44 hod. a na 212. mieste sa klasifikoval jeho rodák Juraj Husár časom 1:36:45. Peter Fafrák z Rožňavy sa teší z 246. miesta, ktoré dosiahol časom 1:38:02, Milan Lukáč skončil na 342 mieste časom 1:41:30.
Za nimi nasledujú takto:
358. Peter Konček, Run Team LKVD Dobšiná, 1:41:51
373. Marián Šesták, Rimavská Sobota, 1:42:26
940. Marián Freivolt, FK Krásnohorské Podhradie, 1:54:25
1431. Jozef, Jesenské, 2:04:29
1437. Marek Leško-Rusnák, Dobšiná, 2:04:48
1588. Pavol Mihina, Polícia Rožňava, 2:09:55
1658. Stanislav Bobák, CSM Tisovec, 2:13:57. V tejto kategórii bolo klasifikovaných 1901 pretekárov!
V polmaratóne žien v klasifikačnej listine sme z nášho regiónu zaragestrovali iba Katarínu Vargovú z Dobšinej, ktorá sa umiestnila časom 1:55:05 hod. na 152. mieste. Prvenstvo patrí slovenskej pretekárke Kataríne Bérešovej za čas 1:13:26 hod.
MG-OD
Zverejnené v
Atletika
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.