Vlaňajší víťaz obhájil prvenstvo
Ako prví odštartovali muži, ktorí sa na trať vydali tesne po desiatej hodine doobeda. Od začiatku bežal vpredu vlaňajší víťaz Tomáš Kubej, pretekár domáceho ŠK Muránska Dlhá Lúka. Chvíľu mu sekundoval Jozef Dubašák z AK Steeple Poprad, no po úvodnom kopci si domáci pretekár vypracoval mierny náskok, ktorý postupne už len zvyšoval. Nakoniec dobehol do cieľa v novom traťovom rekorde, keď finišoval za 19:53 a svoj vlaňajší víťazný čas vylepšil o 8 sekúnd. Vlani sa mu tesne nepodarilo pokoriť dvadsať minútovú hranicu, keď dobehol v čase 20:01, tento rok mu to už vyšlo. Druhý dobehol Jozef Dubašák, bývalý slovenský reprezentant v behu na 3000 m cez prekážky, ktorý dosiahol čas 20:39. Tento rok štartoval už v kategórii mužov nad 40 rokov, kde si pripísal jednoznačné víťazstvo. Kým prvé dve miesta boli totožné s minulým ročníkom, tretí v celkovom poradí bol nový bežec Matúš Vlčko. Ten síce štartoval na pretekoch aj vlani, no nepodarilo sa mu dostať na stupeň víťazov. Teraz však ukázal dobrú formu a v čase 20:54 dobehol do cieľa len 15 sekúnd za Dubašákom a v hlavnej kategórii mu to stačilo na 2. miesto. Štvrtý celkove a druhý v kategórii nad 40 rokov skončil Ján Pockľan v čase 21:38. Takisto bežal v Muránskej Dlhej Lúke už vlani, keď skončil tretí celkove a svoju kategóriu vtedy dokonca vyhral. Stupne víťazov doplnili Patrik Portášik v hlavnej kategórii mužov do 39 rokov (celkove piaty v čase 22:10) a Erik Lenhardt v kategórii mužov nad 40 rokov (celkove deviaty v čase 23:39). Ďalší domáci pretekár Lukáš Koncz skončil šiesty celkove a štvrtý v hlavnej kategórii, keď dosiahol veľmi pekný čas 22:40. Pri mužských kategóriách bola vypísaná aj kategória juniorov do 18 rokov, kde sa z víťazstva tešil Vincent Grenda, na druhom mieste skončil Vladimír Hlačina a stupne víťazov skompletizoval tretí Martin Zeman. Zaujímavosťou je, že všetci traja umiestnení chlapci sú z Revúcej.
Ženský traťový rekord vylepšený o viac ako 3 minúty
Ženy vybehli na trať zhruba 20 minút po mužoch. Medzi nimi bola i vlaňajšia víťazka Martina Smreková z Dobšinej, no tento rok sa jej príliš nedarilo. Dobehla celkove deviata v čase 30:16, vlani pri svojom víťazstve finišovala za 28:14. V kategórii jej to tento rok stačilo na 4. miesto. Až prvých sedem žien bežalo rýchlejšie ako víťazka prvého ročníka, čo svedčí o zvýšení kvality ženského štartového poľa. Tohtoročná najlepšia žena Michaela Kucháriková z AC Kriváň Liptovský Mikuláš dosiahla výborný čas 25:12, čím prekonala ženský traťový rekord o viac ako 3 minúty. Už v polovici trate mala bežkyňa z Liptova výrazný náskok, napriek tomu nespomaľovala a bežala si naďalej svojím tempom. Na druhom mieste celkove skončila domáca pretekárka Eva Vidová. Za víťazkou zaostala o takmer minútu a pol, keď dosiahla čas 26:40. Tretia v absolútnom poradí skončila Andrea Grendová z Revúcej, vlani bola celkove druhá, no víťazstvo v kategórii žien nad 35 rokov obhájila. Dosiahla veľmi pekný čas 26:49. Tesne za ňou dobehla druhá v tej istej kategórii Katarína Třísková z Prahy, ktorá si pripísala čas 26:55 a celkove skončila štvrtá. Ďalšie priečky obsadili Zuzana Jančiová, piata celkove a tretia v hlavnej kategórii žien, šiesta skončila Iveta Furáková, pre ktorú to zároveň znamenalo 3. miesto v kategórii žien nad 35 rokov. Ich časy 27:43, respektíve 27:49 by vlani s prehľadom stačili na celkové ženské prvenstvo.
Vízie do budúcnosti
Je možné, že ďalšie ročníky Jarného behu na Dlhej Lúke nebudú už na pôvodnej trati, rovnako sa uvažuje aj o rozšírení jednotlivých kategórií: „Uvažujeme o zmene trate, takisto by sme chceli rozšíriť kategórie. Mala by pribudnúť kategória mužov nad 50 rokov, takisto juniorky by mali svoju vlastnú kategóriu,“ hovorí starosta obce Marek Nosko.
Hoci tento rok štartovalo viac pretekárov ako vlani, starosta Muránskej Dlhej Lúky čakal viac účastníkov: „Možno zavážil aj termín cez Veľkú noc, čakal som, že príde ešte viac bežcov. Výkony však boli kvalitné a časy víťazov ma potešili.“
Po pretekoch bolo vyhlásenie výsledkov a obed v sále Obecného úradu, kde sa zišli organizátori, diváci, ale predovšetkým účastníci pretekov. Na stene sa premietali fotky z pretekov a v sále vládla dobrá nálada. Umiestnení bežci získali vecné ceny a medaily, absolútny víťaz a víťazka pretekov navyše putovný pohár od starostu obce Mareka Noska. Veríme, že budúci ročník Jarného behu na Dlhej Lúke bude opäť minimálne takýto vydarený.
Tomáš Kubej
Výsledková listina Jarného behu na Dlhej Lúke 2017
FOTOGALÉRIA Z JARNÉHO BEHU 2017
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).