Vlaňajší víťaz obhájil prvenstvo
Ako prví odštartovali muži, ktorí sa na trať vydali tesne po desiatej hodine doobeda. Od začiatku bežal vpredu vlaňajší víťaz Tomáš Kubej, pretekár domáceho ŠK Muránska Dlhá Lúka. Chvíľu mu sekundoval Jozef Dubašák z AK Steeple Poprad, no po úvodnom kopci si domáci pretekár vypracoval mierny náskok, ktorý postupne už len zvyšoval. Nakoniec dobehol do cieľa v novom traťovom rekorde, keď finišoval za 19:53 a svoj vlaňajší víťazný čas vylepšil o 8 sekúnd. Vlani sa mu tesne nepodarilo pokoriť dvadsať minútovú hranicu, keď dobehol v čase 20:01, tento rok mu to už vyšlo. Druhý dobehol Jozef Dubašák, bývalý slovenský reprezentant v behu na 3000 m cez prekážky, ktorý dosiahol čas 20:39. Tento rok štartoval už v kategórii mužov nad 40 rokov, kde si pripísal jednoznačné víťazstvo. Kým prvé dve miesta boli totožné s minulým ročníkom, tretí v celkovom poradí bol nový bežec Matúš Vlčko. Ten síce štartoval na pretekoch aj vlani, no nepodarilo sa mu dostať na stupeň víťazov. Teraz však ukázal dobrú formu a v čase 20:54 dobehol do cieľa len 15 sekúnd za Dubašákom a v hlavnej kategórii mu to stačilo na 2. miesto. Štvrtý celkove a druhý v kategórii nad 40 rokov skončil Ján Pockľan v čase 21:38. Takisto bežal v Muránskej Dlhej Lúke už vlani, keď skončil tretí celkove a svoju kategóriu vtedy dokonca vyhral. Stupne víťazov doplnili Patrik Portášik v hlavnej kategórii mužov do 39 rokov (celkove piaty v čase 22:10) a Erik Lenhardt v kategórii mužov nad 40 rokov (celkove deviaty v čase 23:39). Ďalší domáci pretekár Lukáš Koncz skončil šiesty celkove a štvrtý v hlavnej kategórii, keď dosiahol veľmi pekný čas 22:40. Pri mužských kategóriách bola vypísaná aj kategória juniorov do 18 rokov, kde sa z víťazstva tešil Vincent Grenda, na druhom mieste skončil Vladimír Hlačina a stupne víťazov skompletizoval tretí Martin Zeman. Zaujímavosťou je, že všetci traja umiestnení chlapci sú z Revúcej.
Ženský traťový rekord vylepšený o viac ako 3 minúty
Ženy vybehli na trať zhruba 20 minút po mužoch. Medzi nimi bola i vlaňajšia víťazka Martina Smreková z Dobšinej, no tento rok sa jej príliš nedarilo. Dobehla celkove deviata v čase 30:16, vlani pri svojom víťazstve finišovala za 28:14. V kategórii jej to tento rok stačilo na 4. miesto. Až prvých sedem žien bežalo rýchlejšie ako víťazka prvého ročníka, čo svedčí o zvýšení kvality ženského štartového poľa. Tohtoročná najlepšia žena Michaela Kucháriková z AC Kriváň Liptovský Mikuláš dosiahla výborný čas 25:12, čím prekonala ženský traťový rekord o viac ako 3 minúty. Už v polovici trate mala bežkyňa z Liptova výrazný náskok, napriek tomu nespomaľovala a bežala si naďalej svojím tempom. Na druhom mieste celkove skončila domáca pretekárka Eva Vidová. Za víťazkou zaostala o takmer minútu a pol, keď dosiahla čas 26:40. Tretia v absolútnom poradí skončila Andrea Grendová z Revúcej, vlani bola celkove druhá, no víťazstvo v kategórii žien nad 35 rokov obhájila. Dosiahla veľmi pekný čas 26:49. Tesne za ňou dobehla druhá v tej istej kategórii Katarína Třísková z Prahy, ktorá si pripísala čas 26:55 a celkove skončila štvrtá. Ďalšie priečky obsadili Zuzana Jančiová, piata celkove a tretia v hlavnej kategórii žien, šiesta skončila Iveta Furáková, pre ktorú to zároveň znamenalo 3. miesto v kategórii žien nad 35 rokov. Ich časy 27:43, respektíve 27:49 by vlani s prehľadom stačili na celkové ženské prvenstvo.
Vízie do budúcnosti
Je možné, že ďalšie ročníky Jarného behu na Dlhej Lúke nebudú už na pôvodnej trati, rovnako sa uvažuje aj o rozšírení jednotlivých kategórií: „Uvažujeme o zmene trate, takisto by sme chceli rozšíriť kategórie. Mala by pribudnúť kategória mužov nad 50 rokov, takisto juniorky by mali svoju vlastnú kategóriu,“ hovorí starosta obce Marek Nosko.
Hoci tento rok štartovalo viac pretekárov ako vlani, starosta Muránskej Dlhej Lúky čakal viac účastníkov: „Možno zavážil aj termín cez Veľkú noc, čakal som, že príde ešte viac bežcov. Výkony však boli kvalitné a časy víťazov ma potešili.“
Po pretekoch bolo vyhlásenie výsledkov a obed v sále Obecného úradu, kde sa zišli organizátori, diváci, ale predovšetkým účastníci pretekov. Na stene sa premietali fotky z pretekov a v sále vládla dobrá nálada. Umiestnení bežci získali vecné ceny a medaily, absolútny víťaz a víťazka pretekov navyše putovný pohár od starostu obce Mareka Noska. Veríme, že budúci ročník Jarného behu na Dlhej Lúke bude opäť minimálne takýto vydarený.
Tomáš Kubej
Výsledková listina Jarného behu na Dlhej Lúke 2017
FOTOGALÉRIA Z JARNÉHO BEHU 2017

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-