V kriketke bodovala aj Vanessa Rusová 37,23m a Bianka Čipková 33,62m, v guli tiež Bianka Čipková 6,70m. Milan Smolko obsadil v kriketke skvelé 4.miesto výkonom 49,09m. Svoju premiéru mala na kriketke aj Sofia Michalcová.
Milo prekvapili aj naše chodkyne – Alexandra Štempelová finišovala ako prvá, Bianka Čipková ako tretia, Zuzka Viestová na piatom mieste, Rebeka Rojáková na šiestom mieste a Sofia Zatrochová tiež získala jeden bodík za desiate miesto.
Vynikajúce výsledky sme dosiahli aj v behoch. Na 600m dobehla Tamara Molentová v osobnom rekorde 1:53.81 na treťom mieste. Výborne si počínal aj Martin Siman, ktorý tesne pred cieľom zdolal súpera a dobehol ako druhý v čase 1:59.07. Saška Hižnayová dobehla so zdravotnými problémami štrnásta.Chválime našich nováčikov – Natáliu Širillovú a Alexandru Melichovú, ktoré bežali 600m prvýkrát a dosiahli veľmi slušné výkony. Pochvala patrí aj najmladším žiakom – Filipovi Galovičovi, Leovi Kapustovi a Michalovi Bižovi, ktorí na svojom prvom štarte skvelo konkurovali svojimi výkonmi mladším žiakom.
Vytrvalosť si otestovala v behu na 1500 m Nina Natália Vavreková - dobehla vo výbornom čase 6:03,48m na prvom mieste a Miška Hudecová na šiestom mieste v čase 6:39,26 m.Šprinty nám priniesli hneď dve finále a v nich dve štvrté miesta – v behu na 60m Marian Antal v čase 8,64 s a Lucia Ďurišková v osobnom rekorde 8,46 s, na 300 m Lucka skončila štvrtá. Kornélia Chlebušová dosiahla na druhé miesto v behu na 60 m prekážky a na piate miesto v behu na 300m.Obe dievčatá dosiahli pekné výsledky aj v skoku do diaľky, Lucka skončila na druhom mieste výkonom 430 cm, Nela na piatom výkonom 420 cm.Z chlapcov sa v diaľke darilo najviac Jakubovi Šturmankinovi, ktorý skočil 375 cm. Pochvalu si zaslúžia aj najmladší chlapci, naši druháci – Filipko Galovič a Jurko Šturmankin, ktorí v skoku prekonali hranicu troch metrov.
Pretekov sa zúčastnili aj dorastenky – Sára Krštieňová, ktorá skončila na druhom mieste v hode oštepom výkonom 24,56m, v diaľke bola piata výkonom 452 cm, Kristína Kiselová desiata v skoku do diaľky výkonom 376 cm, dorastenec Matej Paluš skončil štvrtý v skoku do diaľky výkonom 542 cm. Starší žiak Robert Biž dosiahol v skoku do diaľky výkonom 428 cm šieste miesto a v behu na 60 m prekážky tiež šieste miesto.Poďakovanie patrí všetkým pretekárom, ktorí sa nezľakli konkurencie, bojovali zo všetkých síl a skvelo reprezentovali ZŠ J. A. Komenského a mesto Revúca.
Ď A K U J E M E.
ZŠ
 |
 |
 |
 |
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.