Elektronická prihláška sa podáva za každé družstvo a kategóriu zvlášť. Jednotlivé družstvá, aj v súťažiach mládeže, sú povinné zaregistrovať aj štadión, ktorý je v prihláške do súťaže povinná položka. V prihláške do súťaže ako aj v systéme ISSF ŠTK žiada o vykonanie aktualizácie údajov – kontaktných údajov osôb, telefonických kontaktov, mailových adries a adries klubov tak, aby tieto mohli byť aktualizované. Priraďovania žrebovacích čísiel bude na základe umiestnenia v SR 2017-2018. Nováčikom súťaži budú prideľované len zostávajúce voľné čísla po družstvách, ktoré príslušnú súťaž opustili. Samozrejme, že zmena žrebovacieho čísla bude možná na základe vzájomnej dohody klubov a predložená podaním v systéme ISSF na komisiu ŠTK.
- ŠTK schvaľuje výsledky 26. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2048/
- ŠTK schvaľuje výsledky 22. kola 7. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2051/
- ŠTK schvaľuje výsledky 10. kola 4. ligy dorast http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2052/
- ŠTK schvaľuje výsledky 14. kola 3. ligy žiaci http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2047/
- ŠTK kontumuje stretnutie – 7. liga dospelí 22.kolo FK Krh.Podhradie B – TJ FO Vlachovo 3:0 kont. v prospech FK Krh.Podhradie B v zmysle SP, čl.82 – hostia nenastúpili na stretnutie. Do pozornosti DK.
- ŠTK v zmysle SP čl.12 vylučuje družstvo dospelých TJ FO Vlachovo zo 7. liga dospelí za spôsobenie troch kontumačných výsledkov. ŠTK ponecháva v platnosti výsledky, ktoré TJ FO Vlachovo dosiahlo v súťažnom ročníku 2017/2018. Do pozornosti DK.
- ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať pohárový zápas Rožňava – Betliar 24. 06. 2018 o 16:00.
ŠTK oznamuje klubom, že informácie alebo otázky na ŠTK môžete zasielať na emailovú adresu alebo na tel. čísle 0918188756.
KR – obsadenie R
- Pohár:
Rožňava – Betliar R Rási
Plešivec – R. Bystré R Poťmák - Žiaci:
Slavošovce – G. Poloma R Haviarik
- DK-126 Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne za 5 alebo 9x ŽK podľa čl.37/5a,5b: Zoran Molčan 1195509 + 10€ (Rudná)
- DK-127 Zastavenie činnosti za ČK na 1 zápas nepodmienečne podľa čl.37/3: Tibor Rusnyák 1204443 + 10€ (Brzotín)
- DK-128 Zastavenie činnosti za ČK na 4 týždne nepodmienečne podľa čl.48/2b: Zoran Molčan 1195509 + 10€ (Rudná)
- DK-129 Trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 50€ pre Krh. Podhradie a 100€ pre ObFZ Rožňava za nenastúpenie na stretnutie 22. kola 7. ligy dospelých Krh. Podhradie B – Vlachovo, doklad o zaplatení predložiť na DK do 14 dní +10€
- DK-130 udeľuje finančnú pokuta pre TJ FO Vlachovo 100€ na základe podnetu ŠTK (vylúčenie zo súťaže) +10€
- DK upozorňuje všetky kluby, že v prípade nevyplatenia zbernej faktúry do lehoty splatnosti budú trestané odrátaním 3 bodov.
ObFZ Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.