D skupina: K. Podhradie, Jablonov, Rožňava C,
E skupina: G. Poloma, V. Slaná, Dobšiná.
Termíny jesennej časti: 13., 20. a 27. 10. 2018.
UHČ sobota 10:00.
- ŠTK upozorňuje klub TJ Mladosť Brzotín za nevyplnenie realizačného tímu v zápisoch o stretnutí. Do pozornosti DK.
ŠTK žiada všetkých delegátov, aby všetky závady a nedostatky na futbalových štadiónoch počas stretnutí podrobne popísali v správe delegáta (hracia plocha, šatne, sociálne zariadenia, striedačky, miesto na nahrávanie videa....)
ŠTK upozorňuje FK na zmenu systému striedania hráčov. Aj naďalej platí možnosť striedania hráčov po 5, avšak pre týchto 4, resp. 5 striedaní bude družstvo mať možnosť využiť len tri prerušenia hry za týchto podmienok:
maximálne 5 striedajúcich hráčov je povolených za družstvo dospelých alebo dorastu v akomkoľvek časovom priebehu,
každé družstvo môže využiť maximálne 3 prerušenia hry v zápase pre účely striedania,
striedanie počas polčasovej prestávky sa nezarátava do počtu prerušení hry,
hráč, ktorý bol vystriedaný sa nesmie zvonu vrátiť späť do zápasu.
- DK-19 Zastavenie činnosti za ČK na 1 zápas nepodmienečne podľa čl.37/2: Jakub Čelovský 1232805 + 10€ (Drnava)
- DK-20 Zastavenie činnosti za ČK na 4 týždne nepodmienečne podľa čl.48/1c: Florian Rohály 1200391 + 10€ (Jablonov)
- DK-21 na základe správy delegáta zastavuje činnosť za ČK na 4 týždne nepodmienečne podľa čl.48/1c: Mario Moro 1376670 + 10€ (Brzotín)
- DK-22 zamieta žiadosť o odpustenie trestu hráčovi: Patrik Pál Baláž 1330738 + 10€ (Jablonov)
- DK-23 Trestá MFK Dobšiná finančnou pokutou 50€ za neoprávnene pôsobenie trénera klubu Júliusa Strelku 1036782 na lavičke hostí v stretnutí 7. kola 6. ligy dospelých Rudná - Dobšiná a zároveň mu pozastavuje výkon všetkých funkcií na 4 mesiace nepodmienečne podľa čl.39/3 s prerušením počas zimnej prestávky + 10€ (Dobšiná)
- KR – zmena v obsadení
6. liga dospelí:
Rudná – D. Luka AR1 Ször za Rásiho
7. liga dospelí:
FK Štítnik – Lipovník AR1 Rási za Szöra
G. Hôrka - Brzotín R Ďuríček M. za Martona
- KR zastavuje činnosť rozhodcovi J. Martonovi za zápas 3. kola 7. ligy dospelých Čoltovo – Brzotín.
- KR oznamuje, že žiadosti o nedelegovanie a zmeny R a DZ musia byť nahlásené najneskôr do pondelka 12:00 v aktuálnom týždni. Po tomto termíne budú všetky žiadosti spoplatnené.
N O M I N Á C I A
"Podpora talentov" hráčov výberu ObFZ Rožňava U-12 - U-14 na tréningový zraz 24. septembra 2018 (pondelok ) o 16.30. hod. na ihrisku ŠK Polom Gem. Poloma.
|
Nominovaní hráči v kategórii U -14 (narodení po 1.1.2005): GYÉNES František, MFK Rožňava Nominovaní hráči v kategórii U-13 (narodení po 1.1. 2006): VIOLA Ľubomír, TJ Papiereň Slavošovce |
PODOLINSKÝ Marek, MFK Dobšiná KOLTÁŠ Juraj, ŠK Polom Gemerská Poloma Nominovaní hráči v kategórii U-12 (narodení po 1.1.2007): PETERGÁČ Samuel, ŠK Polom Gemerská Poloma |
ObFZ Rožňava
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.