Usporiadatelia a podávači musia byť označení vestami, rozlišovačkami! Ak je počet osôb priamo zúčastnených na hre viac ako je 50 (podľa zápisu o stretnutí!), môže sa stretnutie odohrať, avšak samozrejme už bez divákov. Z klubu hostí sa na stretnutí môže zúčastniť len počet osôb, ktorý je prípustný podľa zápisu o stretnutí.
Prosíme Vás o zodpovedné dodržiavanie týchto opatrení, aby sme jesennú časť mohli kompletne dohrať.
PRI USPORADÚVANÍ HROMADNÝCH PODUJATÍ JE POTREBNÉ DODRŽIAVAŤ NASLEDOVNÉ POVINNOSTI:
(Za splnenie týchto nariadení je zodpovedný organizátor stretnutia, domáci klub. Hlavný usporiadateľ v súčinnosti s rozhodcami stretnutia oznámi plnenie týchto nariadení. R stretnutia to uvedenie v zápise o stretnutí!)
a./ vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napríklad rúško, šál, šatka). Kontrola tohto nariadenia sa vykonáva pri vstupe na štadión spolu s dezinfekciou rúk. Bez splnenia tohto nariadenia organizátor nepovolí vstup do areálu štadióna. Používanie rúšok je povinné počas celej doby organizácie stretnutia (okrem hráčov na hracej ploche, trénera, rozhodcov). Náhradníci a realizačný tím (osoby uvedené v zápise o stretnutí) musia mať prekryté horné dýchanie cesty počas celej doby trvania organizácie stretnutia. Delegovaným osobám, je taktiež vstup na štadión podmienený nosením rúška.
b./ vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek podláh a predmetov,
c./ hygienické zariadenia musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,
d./ zaistiť pri vstupe do budovy dávkovače na alkoholovú dezinfekciu rúk a dezinfikovať si ruky, resp. zabezpečiť iný adekvátny spôsob dezinfekcie rúk,
e./ zabezpečiť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti, že v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia (napr. horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba povinná zostať v domácej izolácii,
f./ zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou:
• ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto hromadného podujatia,
• zákaz podávania rúk,
g./ pri účasti na verejnom hromadnom podujatí a pri príchode a odchode z priestorov hromadného podujatia sa odporúča dodržiavanie rozostupov 2 m medzi osobami,
h./ v prípade sedenia na hromadných podujatiach športového charakteru je organizátor povinný zabezpečiť sedenie obecenstva len v každom druhom rade,
i./ v prípade organizácie futbalového stretnutia nie je možné podávať občerstvenie (nie je povolený žiadny bufet),
j./ zabezpečiť dostatočné vetranie priestorov,
k./ organizátor musí byť v každej chvíli schopný preukázať počet osôb aktuálne sa zúčastňujúcich na hromadnom podujatí. Pre zabezpečenie stretnutia je organizátor povinný zabezpečiť HU, dvoch usporiadateľov na vstupnú bránu a jedného usporiadateľa do priestoru medzi lavičkami náhradníkov. Organizátor stretnutia vypracuje zoznam členov US a zberačov lôpt, ktorý predloží DZ.
O d p o r ú č a n i a O b F Z R O Ž Ň A V A
K AKTUÁLNYM OPATRENIAM ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ S PLATNOSŤOU OD 01.10.2020
- z dôvodu uvedeného nariadenia ObFZ Rožňava doporučuje dodržať nominácie jednotlivých družstiev s počtom hráčov podľa zápisu o stretnutí, max. 11 + 7 náhradníkov. Ďalej podľa predlohy zápisu o stretnutí zabezpečiť účasť funkcionárov a realizačných tímov. Pokiaľ je to potrebné, k uvedenému počtu zabezpečiť zberačov lôpt . Zdôrazňujeme, že pre zabezpečenie stretnutia je organizátor povinný zabezpečiť HU, dvoch usporiadateľov na vstupnú bránu a jedného usporiadateľa do priestoru medzi lavičkami náhradníkov. Organizátor stretnutia vypracuje zoznam členov US a zberačov lôpt, ktorý predloží DZ. Ostatní účastníci stretnutia (hráči, náhradníci a realizačné tímy) budú uvedení v zápise o stretnutí. DZ je povinný uvedený stav skontrolovať a uviesť v svojej správe.
- upozorňujeme kluby ,aby vzhľadom na epidemiologickú situáciu a vyššie uvedené nariadenie neúmerne nenavyšovali počet členov usporiadateľskej služby
- R a DZ, by mali minimalizovali kontakt s hráčmi a funkcionármi v interiéri!!!
- upozorňuje R, aby v spolupráci s hlavným usporiadateľom v zápise uvádzali dodržiavanie nariadení. Rozhodca je počas celej organizácie stretnutia v úzkom kontakte s HÚ a rieši prípadné nedostatky pri organizácii stretnutia.
- vzhľadom na zvyšujúci sa počet pozitívne testovaných ľudí na ochorenie Covid-19 a zhoršujúcu sa situáciu vo všetkých regiónoch Slovenska, SFZ v súlade s ohľadom na verejné zdravie momentálne neodporúča klubom organizovať akékoľvek mimosúťažné zápasy a turnaje do obdobia, keď sa situácia stabilizuje a začne zlepšovať.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-