Usporiadatelia a podávači musia byť označení vestami, rozlišovačkami! Ak je počet osôb priamo zúčastnených na hre viac ako je 50 (podľa zápisu o stretnutí!), môže sa stretnutie odohrať, avšak samozrejme už bez divákov. Z klubu hostí sa na stretnutí môže zúčastniť len počet osôb, ktorý je prípustný podľa zápisu o stretnutí.
Prosíme Vás o zodpovedné dodržiavanie týchto opatrení, aby sme jesennú časť mohli kompletne dohrať.
PRI USPORADÚVANÍ HROMADNÝCH PODUJATÍ JE POTREBNÉ DODRŽIAVAŤ NASLEDOVNÉ POVINNOSTI:
(Za splnenie týchto nariadení je zodpovedný organizátor stretnutia, domáci klub. Hlavný usporiadateľ v súčinnosti s rozhodcami stretnutia oznámi plnenie týchto nariadení. R stretnutia to uvedenie v zápise o stretnutí!)
a./ vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napríklad rúško, šál, šatka). Kontrola tohto nariadenia sa vykonáva pri vstupe na štadión spolu s dezinfekciou rúk. Bez splnenia tohto nariadenia organizátor nepovolí vstup do areálu štadióna. Používanie rúšok je povinné počas celej doby organizácie stretnutia (okrem hráčov na hracej ploche, trénera, rozhodcov). Náhradníci a realizačný tím (osoby uvedené v zápise o stretnutí) musia mať prekryté horné dýchanie cesty počas celej doby trvania organizácie stretnutia. Delegovaným osobám, je taktiež vstup na štadión podmienený nosením rúška.
b./ vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek podláh a predmetov,
c./ hygienické zariadenia musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,
d./ zaistiť pri vstupe do budovy dávkovače na alkoholovú dezinfekciu rúk a dezinfikovať si ruky, resp. zabezpečiť iný adekvátny spôsob dezinfekcie rúk,
e./ zabezpečiť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti, že v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia (napr. horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba povinná zostať v domácej izolácii,
f./ zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou:
• ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto hromadného podujatia,
• zákaz podávania rúk,
g./ pri účasti na verejnom hromadnom podujatí a pri príchode a odchode z priestorov hromadného podujatia sa odporúča dodržiavanie rozostupov 2 m medzi osobami,
h./ v prípade sedenia na hromadných podujatiach športového charakteru je organizátor povinný zabezpečiť sedenie obecenstva len v každom druhom rade,
i./ v prípade organizácie futbalového stretnutia nie je možné podávať občerstvenie (nie je povolený žiadny bufet),
j./ zabezpečiť dostatočné vetranie priestorov,
k./ organizátor musí byť v každej chvíli schopný preukázať počet osôb aktuálne sa zúčastňujúcich na hromadnom podujatí. Pre zabezpečenie stretnutia je organizátor povinný zabezpečiť HU, dvoch usporiadateľov na vstupnú bránu a jedného usporiadateľa do priestoru medzi lavičkami náhradníkov. Organizátor stretnutia vypracuje zoznam členov US a zberačov lôpt, ktorý predloží DZ.
O d p o r ú č a n i a O b F Z R O Ž Ň A V A
K AKTUÁLNYM OPATRENIAM ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ S PLATNOSŤOU OD 01.10.2020
- z dôvodu uvedeného nariadenia ObFZ Rožňava doporučuje dodržať nominácie jednotlivých družstiev s počtom hráčov podľa zápisu o stretnutí, max. 11 + 7 náhradníkov. Ďalej podľa predlohy zápisu o stretnutí zabezpečiť účasť funkcionárov a realizačných tímov. Pokiaľ je to potrebné, k uvedenému počtu zabezpečiť zberačov lôpt . Zdôrazňujeme, že pre zabezpečenie stretnutia je organizátor povinný zabezpečiť HU, dvoch usporiadateľov na vstupnú bránu a jedného usporiadateľa do priestoru medzi lavičkami náhradníkov. Organizátor stretnutia vypracuje zoznam členov US a zberačov lôpt, ktorý predloží DZ. Ostatní účastníci stretnutia (hráči, náhradníci a realizačné tímy) budú uvedení v zápise o stretnutí. DZ je povinný uvedený stav skontrolovať a uviesť v svojej správe.
- upozorňujeme kluby ,aby vzhľadom na epidemiologickú situáciu a vyššie uvedené nariadenie neúmerne nenavyšovali počet členov usporiadateľskej služby
- R a DZ, by mali minimalizovali kontakt s hráčmi a funkcionármi v interiéri!!!
- upozorňuje R, aby v spolupráci s hlavným usporiadateľom v zápise uvádzali dodržiavanie nariadení. Rozhodca je počas celej organizácie stretnutia v úzkom kontakte s HÚ a rieši prípadné nedostatky pri organizácii stretnutia.
- vzhľadom na zvyšujúci sa počet pozitívne testovaných ľudí na ochorenie Covid-19 a zhoršujúcu sa situáciu vo všetkých regiónoch Slovenska, SFZ v súlade s ohľadom na verejné zdravie momentálne neodporúča klubom organizovať akékoľvek mimosúťažné zápasy a turnaje do obdobia, keď sa situácia stabilizuje a začne zlepšovať.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.