Usporiadatelia a podávači musia byť označení vestami, rozlišovačkami! Ak je počet osôb priamo zúčastnených na hre viac ako je 50 (podľa zápisu o stretnutí!), môže sa stretnutie odohrať, avšak samozrejme už bez divákov. Z klubu hostí sa na stretnutí môže zúčastniť len počet osôb, ktorý je prípustný podľa zápisu o stretnutí.
Prosíme Vás o zodpovedné dodržiavanie týchto opatrení, aby sme jesennú časť mohli kompletne dohrať.
PRI USPORADÚVANÍ HROMADNÝCH PODUJATÍ JE POTREBNÉ DODRŽIAVAŤ NASLEDOVNÉ POVINNOSTI:
(Za splnenie týchto nariadení je zodpovedný organizátor stretnutia, domáci klub. Hlavný usporiadateľ v súčinnosti s rozhodcami stretnutia oznámi plnenie týchto nariadení. R stretnutia to uvedenie v zápise o stretnutí!)
a./ vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napríklad rúško, šál, šatka). Kontrola tohto nariadenia sa vykonáva pri vstupe na štadión spolu s dezinfekciou rúk. Bez splnenia tohto nariadenia organizátor nepovolí vstup do areálu štadióna. Používanie rúšok je povinné počas celej doby organizácie stretnutia (okrem hráčov na hracej ploche, trénera, rozhodcov). Náhradníci a realizačný tím (osoby uvedené v zápise o stretnutí) musia mať prekryté horné dýchanie cesty počas celej doby trvania organizácie stretnutia. Delegovaným osobám, je taktiež vstup na štadión podmienený nosením rúška.
b./ vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek podláh a predmetov,
c./ hygienické zariadenia musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,
d./ zaistiť pri vstupe do budovy dávkovače na alkoholovú dezinfekciu rúk a dezinfikovať si ruky, resp. zabezpečiť iný adekvátny spôsob dezinfekcie rúk,
e./ zabezpečiť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti, že v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia (napr. horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba povinná zostať v domácej izolácii,
f./ zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou:
• ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto hromadného podujatia,
• zákaz podávania rúk,
g./ pri účasti na verejnom hromadnom podujatí a pri príchode a odchode z priestorov hromadného podujatia sa odporúča dodržiavanie rozostupov 2 m medzi osobami,
h./ v prípade sedenia na hromadných podujatiach športového charakteru je organizátor povinný zabezpečiť sedenie obecenstva len v každom druhom rade,
i./ v prípade organizácie futbalového stretnutia nie je možné podávať občerstvenie (nie je povolený žiadny bufet),
j./ zabezpečiť dostatočné vetranie priestorov,
k./ organizátor musí byť v každej chvíli schopný preukázať počet osôb aktuálne sa zúčastňujúcich na hromadnom podujatí. Pre zabezpečenie stretnutia je organizátor povinný zabezpečiť HU, dvoch usporiadateľov na vstupnú bránu a jedného usporiadateľa do priestoru medzi lavičkami náhradníkov. Organizátor stretnutia vypracuje zoznam členov US a zberačov lôpt, ktorý predloží DZ.
O d p o r ú č a n i a O b F Z R O Ž Ň A V A
K AKTUÁLNYM OPATRENIAM ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ S PLATNOSŤOU OD 01.10.2020
- z dôvodu uvedeného nariadenia ObFZ Rožňava doporučuje dodržať nominácie jednotlivých družstiev s počtom hráčov podľa zápisu o stretnutí, max. 11 + 7 náhradníkov. Ďalej podľa predlohy zápisu o stretnutí zabezpečiť účasť funkcionárov a realizačných tímov. Pokiaľ je to potrebné, k uvedenému počtu zabezpečiť zberačov lôpt . Zdôrazňujeme, že pre zabezpečenie stretnutia je organizátor povinný zabezpečiť HU, dvoch usporiadateľov na vstupnú bránu a jedného usporiadateľa do priestoru medzi lavičkami náhradníkov. Organizátor stretnutia vypracuje zoznam členov US a zberačov lôpt, ktorý predloží DZ. Ostatní účastníci stretnutia (hráči, náhradníci a realizačné tímy) budú uvedení v zápise o stretnutí. DZ je povinný uvedený stav skontrolovať a uviesť v svojej správe.
- upozorňujeme kluby ,aby vzhľadom na epidemiologickú situáciu a vyššie uvedené nariadenie neúmerne nenavyšovali počet členov usporiadateľskej služby
- R a DZ, by mali minimalizovali kontakt s hráčmi a funkcionármi v interiéri!!!
- upozorňuje R, aby v spolupráci s hlavným usporiadateľom v zápise uvádzali dodržiavanie nariadení. Rozhodca je počas celej organizácie stretnutia v úzkom kontakte s HÚ a rieši prípadné nedostatky pri organizácii stretnutia.
- vzhľadom na zvyšujúci sa počet pozitívne testovaných ľudí na ochorenie Covid-19 a zhoršujúcu sa situáciu vo všetkých regiónoch Slovenska, SFZ v súlade s ohľadom na verejné zdravie momentálne neodporúča klubom organizovať akékoľvek mimosúťažné zápasy a turnaje do obdobia, keď sa situácia stabilizuje a začne zlepšovať.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.