kont. výsledok ostáva v platnosti, Krh. Podhradie - Lipovník 4:1, Čoltovo - Jovice 1:1, ŠK Štítnik - Pača 4:2, Rakovnica - Gem.Poloma 3:0
ŠTK schvaľuje zmenu času stretnutia domácich zápasov:
I. - II. trieda dospelí
- TJ Sokol Gemtex Rudná v nedeľu o 10:30 hod
- TJ FO Vlachovo v nedeľu o 14:00 hod
- TJ Zlatý Klas Dlhá Ves sobota UHČ
- FK Baník Štítnik sobota 16:00
I. trieda dorast
- MFK Dobšiná, TJ Tatran Betliar, TJ Jednota Krh.Dlhá Lúka sobota UHČ
- FK Gemerská Hôrka nedeľa 11:00
- FK Plešivec, TJ Baník Rožňavské Bystré sobota 14:00
I. trieda žiaci
- MFK Dobšiná, FK Plešivec, ŠK Polom Gem. Poloma nedeľa 10:30
- FK Krh. Podhradie sobota 10:30
- TJ Papierne Slavošovce sobota 14:00
- FK Baník Drnava nedeľa 10:00
ŠTK na základe dlhodobého nedodržiavania a porušovania súťažného poriadku futbalu, najmä čl. 5 „Futbalové normy“ udeľuje posledné upozornenie pre TJ Mladosť Brzotín pod disciplinárnymi následkami (vylúčenie zo suť. ročníka 2016/2017).
ŠTK vyzýva TJ Mladosť Brzotín na zabezpečenie elektronického zápisu. Termín do 2.9.2016
ŠTK prijala podnet od TJ Mladosť Jovice na prerokovanie. Vec je v štádiu šetrenia.
Zo zasadnutia DK dňa 24.08.2016
DK č5-16/17 DK udeľuje pokutu pre TJ Mladosť Brzotín nezabezpečenie elektronického zápisu – 30€
MRK ObFZ upozorňuje FK na nový Registračný a prestupový poriadok SFZ platný od 6.2016. Viac na www.futbalvsfz.sk V novom RaP poriadku SFZ Vás upozorňujeme na oblasť: transfer - výchovné - odstupné - registračné obdobie - štart hráčov.
ObFZ Rožňava
_______________________________________________________________________
Fotografie Martina Markušovského: ŠTRBSKÉ PLESO
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-