 Škvrny salamandry-1.jpg)
1959 – 1960 II. trieda Gemerská
Zachované výsledky z jesene: Rožňava B – N. Slaná 5:1, N. Slaná – Hosťovce 2:0, N. Slaná – N. Medzev 2:0, N. Slaná – Budulov 3:2, N. Slaná – Drienovec 2:3, K. Teplica – N. Slaná 4:1
Zachované výsledky z jari: N. Slaná – Kameňany 0:3, N. Slaná – K. Teplica 6:2, Hosťovce – N. Slaná 3:2, N. Slaná – Rožňava B 1:3
Rok 1974
Nižná Slaná – VSŽ Košice (2. liga)
VSŽ Košice: Sceňák – Desiatnik, Hodor, Klimovič, Marcin, Bodnár, Polyák, Kysel, Paličko,
Maňkoš, Sladkovský, Pomaj, Benko, Jurčo, Knap
Po zápase sa hostia zaujímali o brankára Ivana Plačka a Ondreja Gazdíčka.
Rok 1976
Nižná Slaná – Jelšava 1:2
Jelšava: T. Polgár – Š. Polgár, Hruška, Macko, Ripič, Jánošdeák, Gömöri, Kubej, Hric, Terpák,
Kubajda, Sirotňák, Sekáč, Gallo, Piroh, Baumann
N. Slaná v tej dobe: I. Plačko – Kič, Spišák, J. Zagiba, Kaššai – Hudák, P. Gazdík, Š. Junger – Š. Gazdík, M. Šlosárik, Leško
Rok 1998
N. Slaná – Jelšava (2. liga) 1:6
Jelšava: Pulen, Gažovič, Belica – Černega, Krivjančin, Kuzma, Pazúr, Vojčík, Kamenský,
Szaniszló, Medvec, Gočaltovský, Lukáč, Lunter, Nikitin, Síč, Šimšaj, Zlacký, Poruba, Blaha
Jeseň 2000
N. Slaná – Prešov 1:6, gól: Ruszó
Prešov: Trančík, Pulen, Ferenc – Petruš, Seman, Filip, Staš, Loj, Ďorď, Škarbek, Durkáč , Bašista, Martaus, Bubenko, Dic, Kovalík, Chovan, Jakubko, Adam, Šesták, Hricov, Lengyel
N. Slaná – Betliar 1:2, gól: G. Keršák
Sezóna 2001 – 2002 (okrem majstrovských zápasov V. ligy – JZ)
N. Slaná – Turňa n/B.
Súper bol lepší, čestný gól mohol zaznamenať Ruszó z penalty, ale Feke jeho strelu vyrazil.
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi
N. Slaná – Revúca 0:3
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi, striedali Vandrášik, Grančák
N. Slaná – Rožňava 0:2
N. Slaná – Betliar 3:5, góly: Turcsányi, Bober, Ruszó
N. Slaná – Betliar 2:2
Revúca – N. Slaná 4:1
Sezóna 2009 – 2010
N. Slaná – Štítnik K. T. (IV. liga - JUH)
Leto 2011
N. Slaná – G. Poloma (V. liga K - G)
Zápas mal zvláštnu príchuť pre domáceho gólmana, ktorý pôsobil predtým v G. Polome, kde však neodohral ani minútu. „Na zápas ma intenzívne pripravoval Karol Kováč. Už po rozcvičke som nevládal hrať. Podľa slov Karola Kováča som podal dobrý výkon a aj vďaka nemu som chytil dve strely, ktoré som nezvykol chytať, “ uviedol Š. Tomášik.
Nižná Slaná –– Gemerská Poloma 4:5 (0:2)
góly: Müller 2, Cangár, T. Pitoňák
Nižná Slaná: Š. Tomášik – O. Junger, M. Hajči, M. Prónai, Miloš Schvarz – D. Valko, Slovák,
M. Pitoňák (Soják), Juraj Junger (K. Kováč) – T. Pitoňák, J. Cangár
Dorast a žiaci
Rok 1984
Prípravný zápas Dorast N. Slaná – dorast Rožňava – zvíťazila Nižná Slaná
Rok 2001 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 2:9
Mužstvo hostí prehrávalo 0:2, ale otočilo nepriaznivý stav. Nastúpilo v rozostavení 4 – 3 – 3.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrút – M. Nemčko, M. Hajči, D. Nemčko
Hrhov – N. Slaná 4:3
Mužstvo odohralo vyrovnaný zápas, žiaľ často ho poškodzoval rozhodca. Karol Kováč bol vykázaný z lavičky. D. Hajči strelil jeden z gólov hostí, ale zlomil si ruku.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, M. Hajči, Cangár, Kanaba - Čipka, Gáll, Regrút, D. Hajči – M. Nemčko, D. Nemčko
Jar 2002 – Dorast
N. Slaná – V. Slaná
Domáci tréner mal k dispozícii málo hráčov, a tak išiel do útoku Roman Nemec. Zápas bol vyrovnaný, o čosi lepšie v strede kombinovali domáci. Juraj Leštach prekonal Liptaia strelou zo 40 metrov. Ďalší gól pridali domáci po faule na Nemca – z penalty. Tretí gól pridali po akcii na ľavej strane. Okrem toho to bol predzápas zápasu V. ligy – JZ. Z hľadiska slušne povzbudzoval mužstvo Karol Kováč, nechýbali trúbky a bubon.
Jeseň 2002 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 4:5
Išlo o vyrovnaný zápas na mokrom teréne, pričom brankár hostí si zobral z domu dva páry kopačiek. Hostia neustále doťahovali stav zápasu, až napokon zvíťazili. Tri góly strelil stredný záložník Gáll, pričom dva boli zo 35 metrov – bomby. Brankár hostí bol premočený.
2003 – 2004 – Dorast
V. Slaná – N. Slaná
Hostia sa dopredu nevzdávali, ale išli s cieľom zabojovať, čo sa aj podarilo. V bráne bol Tomášik, v obrane boli Janco, L. Dovec, J. Dovec, Gallo. Neprináleží hodnotiť výkony jednotlivcov, lebo každý hráč podal dobrý výkon a Nižná Slaná zvíťazila.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-