 Škvrny salamandry-1.jpg)
Túto generáciu dopĺňala v kategórii dospelých (2005 - 2016) staršia generácia: Jozef Grančák, Jaroslav Plačko - Milan Petergáč, Stanislav Drábik, Vladimír Karas, Gustáv Keršák, Dušan Vandrášik, Drahoslav Grančák, Róbert Zerola, Ján Kravec, Jozef Michalanský, Juraj Leštach, Miroslav Prónai.
Ďalší hráči z iných obcí v kategórii dospelých (2005 - 2016): z Vlachova: Ján Pitoňák, Tomáš Pitoňák, Matúš Pitoňák, z Kobeliarova: Vladimír Hlaváč, Juraj Cangár, Tomáš Regrút, z Rožňavy: Miloš Schvarz, Miroslav Schvarz, Adrián Bodnár, Arne Janco, Marián Poťmák, Július Turcsányi, zo Štítnika: Maroš Gallo, z Dobšinej: Gejza Valentko, z Rakovnice: Viliam Máťaš, Ladislav Gemerský, zo Štítnika Roman Kolesár, Ján Kolesár, Peter Milko, z Gemerskej Polomy: Miroslav Maťo, Roman Die, Miloslav Ďurán, Pavel Kašai, Peter Kuchta, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Slavomír Sabadoš, Peter Lipták, Libor Urban, z Čečejoviec: Imrich Dušinský, z Plešivca: Ivan Krnáč, z Betliara: Kamil Ivanko, z Henckoviec: Ján Tomi, Roman Nemec, Lukáš Dovec, Ján Dovec, Peter Šimon.
Tréneri dospelých: Karol Kováč, Mgr. Ján Šlosárik, Gustáv Keršák, Ján Keršák, Jozef Grančák, Milan Petergáč, Ján Pitoňák, Milan Petergáč, Gustáv Keršák
V kategórii dorastu (2001 - 2005) ju dopĺňali hráči: z Henckoviec: Roman Nemec - Lukáš Dovec, Ján Dovec, Ján Janco, Jaroslav Gallo, Lukáš Ferenčák, Ján Tomi, Marek Vizi, z Gem. Polomy: Marián Ďuriček.
Tréneri dorastu: Karol Kováč, Jozef Grančák.
V kategórii žiaci (2001 - 2004) ju dopĺňali hráči: z Henckoviec: Lukáš Ferenčák, Ján Tomi, Jakub Breznen, z Dobšinej: Matúš Kanaba, z Kobeliarova: Juraj Cangár, Tomáš Regrút, Gabriel Fehér, zo Svitu: Daniel Nemčko, Marek Nemčko.
Tréneri žiakov: Karol Kováč, Rudolf Ferenčák.
Predsedovia: Dušan Vandrášik (do konca jesene 2003), Ing. Martin Gallík (do konca jesene 2006), Milan Sura (jar 2007), Radovan Hajči (2007 - 2010), Ing. Ján Vieloha (2010 – časť jari 2011), Ján Pitoňák (časť jari 2011 – jeseň 2011), Milan Petergáč (od jari 2012 - ).
Umiestenia:
Žiaci (2001 - 2004 )
2001 – 2002 3. miesto 27 bodov 53:36
2002 – 2003 3. miesto 25 bodov 35:22
2003 – 2004 4. miesto 15 bodov 30:24
Dorast (2001 - 2005)
2001 – 2002 13. miesto 11 bodov 30:128
2002 – 2003 6. miesto 20 bodov 30:41
2003 – 2004 9. miesto 27 bodov 43:64
2004 – 2005 13. miesto 22 bodov 61:99
Dospelí (2006 - 2016)
2. trieda
2005 – 2006 11. miesto 25 bodov 49:102
2006 – 2007 13. miesto 17 bodov 37:93
2007 – 2008 7. miesto 34 bodov 54:67
2008 – 2009 3. miesto 53 bodov 78:30
2009 – 2010 3. miesto 50 bodov 54:27
2010 – 2011 10. miesto 26 bodov 58:81
2011 - 2012 6. miesto 35bodov 53:42
2012 – 2013 5. miesto 36 bodov 66:49
2013 – 2014 6. miesto 25 bodov 38:46
2014 – 2015 1. miesto 51 bodov 61:18
1. trieda
2015 – 2016 10. miesto 42:88 23 bodov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-