Túto generáciu dopĺňala v kategórii dospelých (2005 - 2016) staršia generácia: Jozef Grančák, Jaroslav Plačko - Milan Petergáč, Stanislav Drábik, Vladimír Karas, Gustáv Keršák, Dušan Vandrášik, Drahoslav Grančák, Róbert Zerola, Ján Kravec, Jozef Michalanský, Juraj Leštach, Miroslav Prónai.
Ďalší hráči z iných obcí v kategórii dospelých (2005 - 2016): z Vlachova: Ján Pitoňák, Tomáš Pitoňák, Matúš Pitoňák, z Kobeliarova: Vladimír Hlaváč, Juraj Cangár, Tomáš Regrút, z Rožňavy: Miloš Schvarz, Miroslav Schvarz, Adrián Bodnár, Arne Janco, Marián Poťmák, Július Turcsányi, zo Štítnika: Maroš Gallo, z Dobšinej: Gejza Valentko, z Rakovnice: Viliam Máťaš, Ladislav Gemerský, zo Štítnika Roman Kolesár, Ján Kolesár, Peter Milko, z Gemerskej Polomy: Miroslav Maťo, Roman Die, Miloslav Ďurán, Pavel Kašai, Peter Kuchta, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Slavomír Sabadoš, Peter Lipták, Libor Urban, z Čečejoviec: Imrich Dušinský, z Plešivca: Ivan Krnáč, z Betliara: Kamil Ivanko, z Henckoviec: Ján Tomi, Roman Nemec, Lukáš Dovec, Ján Dovec, Peter Šimon.
Tréneri dospelých: Karol Kováč, Mgr. Ján Šlosárik, Gustáv Keršák, Ján Keršák, Jozef Grančák, Milan Petergáč, Ján Pitoňák, Milan Petergáč, Gustáv Keršák
V kategórii dorastu (2001 - 2005) ju dopĺňali hráči: z Henckoviec: Roman Nemec - Lukáš Dovec, Ján Dovec, Ján Janco, Jaroslav Gallo, Lukáš Ferenčák, Ján Tomi, Marek Vizi, z Gem. Polomy: Marián Ďuriček.
Tréneri dorastu: Karol Kováč, Jozef Grančák.
V kategórii žiaci (2001 - 2004) ju dopĺňali hráči: z Henckoviec: Lukáš Ferenčák, Ján Tomi, Jakub Breznen, z Dobšinej: Matúš Kanaba, z Kobeliarova: Juraj Cangár, Tomáš Regrút, Gabriel Fehér, zo Svitu: Daniel Nemčko, Marek Nemčko.
Tréneri žiakov: Karol Kováč, Rudolf Ferenčák.
Predsedovia: Dušan Vandrášik (do konca jesene 2003), Ing. Martin Gallík (do konca jesene 2006), Milan Sura (jar 2007), Radovan Hajči (2007 - 2010), Ing. Ján Vieloha (2010 – časť jari 2011), Ján Pitoňák (časť jari 2011 – jeseň 2011), Milan Petergáč (od jari 2012 - ).
Umiestenia:
Žiaci (2001 - 2004 )
2001 – 2002 3. miesto 27 bodov 53:36
2002 – 2003 3. miesto 25 bodov 35:22
2003 – 2004 4. miesto 15 bodov 30:24
Dorast (2001 - 2005)
2001 – 2002 13. miesto 11 bodov 30:128
2002 – 2003 6. miesto 20 bodov 30:41
2003 – 2004 9. miesto 27 bodov 43:64
2004 – 2005 13. miesto 22 bodov 61:99
Dospelí (2006 - 2016)
2. trieda
2005 – 2006 11. miesto 25 bodov 49:102
2006 – 2007 13. miesto 17 bodov 37:93
2007 – 2008 7. miesto 34 bodov 54:67
2008 – 2009 3. miesto 53 bodov 78:30
2009 – 2010 3. miesto 50 bodov 54:27
2010 – 2011 10. miesto 26 bodov 58:81
2011 - 2012 6. miesto 35bodov 53:42
2012 – 2013 5. miesto 36 bodov 66:49
2013 – 2014 6. miesto 25 bodov 38:46
2014 – 2015 1. miesto 51 bodov 61:18
1. trieda
2015 – 2016 10. miesto 42:88 23 bodov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-