štvrtok, 01 september 2022 16:26
Z futbalovej kuchyne v okrese Rožňava Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik
Archív MFK Rožňava dospelí (2022-2023)
V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o rôznych futbalových aktualitách v okrese Rožňava po 4 kolách súťaží v ročníku 2022 – 2023, ako sú najlepší strelci 7. ligy, rôzne štatistiky a nové prestupy a hosťovania. V závere príspevku sú predstavené futbalové kluby z okresu Rožňava, ktoré účinkujú v súťažiach VsFZ. Text dopĺňa fotografia.
Najlepší strelci 7. ligy ObFZ Rožňava
4 – Attila Görgei (Lipovník)
3 – Ján Gallo (Vyšná Slaná), Marcel Lopata (Pača), Marián Gábor (Rakovnica), Attila Prónyai (Krh. Dlhá Lúka)
2 – Adam Rochl, Jakub Rochl (všetci Rož. Bystré), Filip Znak, Lukáš Felezký (všetci Rožňava B), Martin Arvay (Betliar), Kilián Šoltés (Drnava), Marko Zatroch (Betliar), Miroslav Seman (Vyšná Slaná), Lukáš Jasenka (ŠK Polom Gemerská Poloma), Dávid Jánošdeák (Lipovník), Štefan Darvaš (Pača), Ľudovít Kardoš (Hrhov)
Najviac odohrali
360 minút: Lukáš Jasenka, Denis Fajdek, Miroslav Tomášik (všetci ŠK Polom Gemerská Poloma), Adam Rochl, Róbert Rochl (všetci Rož. Bystré), Patrik Luspaj, Róbert Garan, Attila Görgei (všetci Lipovník), Zoltán Halász, Zoltán Üveges, Zoltán Kovács, Gábor Veverica (všetci Hrhov), Róbert Gotthardt, Ivan Gallo, Mário Tokarčík (všetci Dobšiná), Samuel Cirbus (Betliar), Denis Zakhar, Marcel Lopata, Peter Darvaš, Štefan Darvaš, Radovan Dlugoš (všetci Pača)
Najviac žltých kariet – 2 dostali
Viliam Gallo (Rož. Bystré), Adrián Paulík, Matúš Smrek, Mário Tokarčík (všetci Dobšiná)
Najviac červených kariet – 1 dostali
1 – Peter Darvaš (Pača), Jakub Rochl (Rož. Bystré)
Ďalšie prestupy a hosťovania
Kristián Šubovič – Betliar – ŠK Polom G. Poloma
Jozef Ondernický – Turňa n. / B. – Hrhov
Jakub Drenko – Rožňavské Bystré - Pača
František Čapó – ŠK Polom G. Poloma – Rožňava B / Rudná
Predstavujeme FK ObFZ Rožňava vo vyšších súťažiach (kádre ku dňu 28. 8.)
V. liga – JUH
MFK Rožňava
Frederik Spišák, Kristián Kocis – Juraj Horvát, Tomáš Gecelovský, Peter Sappanoš, Jozef Korfanta, Filip Szabó, Alex Hajdúk, Karol Kováč, Yelzhas Kemibarov, Ákos Tamás, Michal Domik, František Gyenes, Stanislav Hric, Szabolcs Szabó – Dózsa, Jozef Krajlik, Kristián Šikúr, Gabriel Majoroš, Filip Kovács, Jaroslav Figúr, Ladislav Dávid, Lukáš Felezký
FK Krásnohorské Podhradie
Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Norbert Lükö, Štefan Kún, Štefan Dorkin, Norbert Vozár, Dávid Vozár, Ján Kovács, Roland Fabian, Filip Faško, Peter Boroš, Július Benedik, Daniel Tisza, Tomáš Revúcky, Daniel Vojčík, Michael Boroš, Daniel Freivolt, Martin Ďuríček, Tomáš Hajdúk
VI. liga Košicko – Gemerská skupina
FK Gemerská Hôrka
Martin Magos, Ondrej Skokan – Róbert Kulik, Štefan Tóth, Tomáš Čech, Zoltán Halász, Dávid Bodnár, Denis Szkokan, Roland Volčko, Marcel Laven, Kristián Illés, Ladislav Lovaš, Štefan Jankóšik, Richard Kardos, Tomáš Jacso, Ákos Gyurán, Norbert Radič, Róbert Miglavič, Tibor Maté, Kristián Ragyina, Tomáš Beke, Jozef Bolaček, Oleksandr Medentsi
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-