Už v prvej sezóne tejto súťaže sa po jeseni odhlásil Lipovník, a to z finančných dôvodov. Tradičný účastník z G. Hôrky skončil v tejto súťaži v roku 2018, MFK Dobšiná v lete 2017, keď sa neprihlásila do nového ročníka tejto súťaže. Gemerská Poloma vydržala v tejto súťaži štyri sezóny, v tretej túto súťaž vyhrala. V ďalšej sezóne bojovala o záchranu, napokon sa zachránila, ale do nového ročníka sa neprihlásila. Dokonca obec bola rok bez futbalu.
Tatran Betliar účinkoval v tejto súťaži dve sezóny, pričom v druhej sezóne bolo už po pár kolách jasné, že vypadne. FK Krásnohorské Podhradie účinkuje dlhodobo na regionálnych trávnikoch a v roku 2016 postúpilo do IV. ligy – JUH. V roku 2019 však vypadlo a vrátilo sa do tejto súťaže. Daný ročník sa hral kvôli COVIDU 19 len pol sezóny a po jeho skončení bolo zaradené VsFZ do IV. ligy – JUH. Predošlý ročník bol zaujímavý, lebo prvýkrát v ňom ObFZ Rožňava nemalo zástupcu. MFK Rožňava účinkovala v tejto súťaži tri sezóny, pričom v poslednej sa podarilo postúpiť do IV. ligy – JUH (už V. liga – JUH) z druhej priečky.
Prehľad zástupcov ObFZ Rožňava
2011 / 2012: Lipovník (jesenná časť), Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2012 / 2013: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2013 / 2014: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar, G. Poloma – víťaz, ale kvôli reorganizácie súťaží bez práva postupu
2014 / 2015: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar
2015 / 2016: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie – postup do vyššej súťaže z 1. miesta
2016 / 2017: Dobšiná, G. Hôrka
2017 / 2018: G. Hôrka (odstúpené)
2018 / 2019: nikto
2019 / 2020: Rožňava, Krh. Podhradie
2020 / 2021: Rožňava
2021 / 2022: Rožňava – postup do vyššej súťaže z 2. miesta
Umiestnenia rožňavských mužstiev
2011 / 2012
Krh. Podhradie 5. miesto 35 bodov
G. Hôrka 8. miesto 32 bodov
G. Poloma 10. miesto 31 bodov
Dobšiná 12. miesto 25 bodov
2012 / 2013
G. Poloma 4. miesto 40 bodov
Krh. Podhradie 7. miesto 36 bodov
G. Hôrka 9. miesto 35 bodov
Dobšiná 12. miesto 27 bodov
2013 / 2014
G. Poloma 1. miesto 44 bodov
Krh. Podhradie 3. miesto 43 bodov
G. Hôrka 8. miesto 35 bodov
Betliar 11. miesto 29 bodov
Dobšiná 12. miesto 20 bodov
2014 / 2015
G. Hôrka 4. miesto 49 bodov
Krh. Podhradie 5. miesto 45 bodov
G. Poloma 10. miesto 33 bodov
Dobšiná 12. miesto 31 bodov
Betliar 14. miesto 6 bodov
2015 / 2016
Krh. Podhradie 1. miesto 49 bodov
Dobšiná 7. miesto 33 bodov
G. Hôrka 12. miesto 24 bodov
2016 / 2017
G. Hôrka 12. miesto 23 bodov
Dobšiná 13. miesto 22 bodov
2019 / 2020 (hrala sa len jeseň)
Krh. Podhradie 9. miesto 19 bodov
Rožňava 10. miesto 18 bodov
2020 / 2021(hrala sa časť jesene, na jar sa zvyšná časť jesene dohrala)
Rožňava 8. miesto 13 bodov
2021 / 2022
Rožňava 2. miesto 55 bodov
Najlepší strelci rožňavských mužstiev
2022: 22 gólov: Figúr (Rožňava)
2021: 4 góly: Figúr (Rožňava)
2020: 9 gólov: Figúr (Rožňava), 11 gólov: Revúcky (Krh. Podhradie)
2017: 13 gólov: Bodnár (G. Hôrka), po 8 gólov: Martinko, Putnocký (Dobšiná)
2016: 10 gólov: P. Husár (Dobšiná), 6 gólov: Lippai (G. Hôrka), 19 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie)
2015: 12 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 18 gólov: Lippai (G. Hôrka), 18 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie), 9 gólov: M. Demeter (Betliar)
2014: 11 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 15 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 17 gólov: Bodnár (G. Hôrka), 8 gólov: Prónyai (Krh. Podhradie), 8 gólov: M. Demeter (Betliar)
2013: 10 gólov: Gotthardt (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 8 gólov: Klinko (G. Hôrka), 14 gólov: Piater (Krh. Podhradie)
2012: 16 gólov: Klinko (G. Hôrka), 12 gólov: Drobňák (Krh. Podhradie), 10 gólov: Z. Greško (G. Poloma), po 6 gólov: Gotthardt, F. Fabian (Dobšiná)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-