Futbalový turnaj začali futbalisti Honiec a susednej Rakovnice. Vo vyrovnanom stretnutí, ktoré sa v riadnom čase skončilo nerozhodne 2:2, našiel víťaza po jedenástkovom rozostrele. Lepšie si v ňom počínali hostia z Honiec, ktorí hrali v kombinovanej zostave.
Prestávku medzi ďalším zápasom vyplnili žiaci spomínaných mužstiev, a to domáceho TJ Baníka Rožňavské Bystré, ktorých prišli preveriť rovesníci z MFK Dobšiná, ktorí v uplynulom ročníku ObFZ Rožňava v tabuľke obsadili 2. miesto. Toto súperenie využili najmä domáci žiaci, ktorým stretnutie bolo akousi previerkou pred novým súťažným ročníkom. Diváci videli niekoľko pekných akcií žiakov obidvoch mužstiev, ale na hre bolo vidieť skúsenejšie mužstvo žiakov z Dobšinej. Tí si nakoniec vybojovali aj víťazstvo nad domácim kolektívom v pomere 4:0. Napriek horúčave mladí futbalisti podali na ihrisku s rozmermi pre dospelých dobrý výkon. Medzi žiakmi domácich pútalo pozornosť jediné dievča medzi hráčmi Terezka Tomková.
Ďalším zápasom bol súboj mužstiev domácich s hosťami z blízkej Rakovnice, ktorý domáci Bystrania vyhrali hladko 4:0.
Výsledok rozhodol o finálovom zápase. V ňom sa stretli víťazné mužstvá z predchádzajúcich súbojov Rožňavské Bystré – Honce. Nastúpili na trávnik po žrebovaní tomboly, ktorá už býva na tomto ihrisku pravidelne aj v majstrovských zápasoch domáceho mužstva.
Zápas dvoch tradičných futbalových mužstiev Štítnickej doliny, z ktorých hostia z Honiec sa pripravujú, aby po dlhšej odmlke doplnili 7. ligu dospelých v oblastnom majstrovstve. Stretnutie malo podľa informácií z domáceho mužstva dobrú úroveň a skončilo sa víťazstvom domáceho mužstva TJ Baník Rožňavské Bystré v pomere 2:1. V druhom turnaji za sebou si takto už druhý pohár vybojovali Bystrania, čo je dobrá predzvesť do nového ročníka, aj keď turnajové súboje majú celkom odlišnú príchuť, ako majstrovské zápasy. Už len tým, že na turnaji môžu posilniť družstvo aj hráči, ktorí nie sú na ich súpiske.
Je potrebné spomenúť aj trojicu riozhodcov, ktorí rozhodovali všetky štyri zápasy dospelých i žiakov. Svoje úlohy zvládla táto trojica: Július Gyenes, Gabriel Ráši a Ladislav Lörincz.
Pozornosti na turnaji neušla prítomným ani nová tabuľa, ktorá po prvýkrát od nedávnej inštalácie pohotovo informovala fanúšikov o aktuálnom výsledku zápasu a prebiehajúcom čase. Tabuľa je ovládaná na diaľku, čo je veľkou výhodou a neprekážalo jej, aby spoľahlivo ukazovalo čas i aktuálny výsledok aj napriek tomu, že svietilo na ňu prudké slnko. Ihrisko v Bystrom má tak spoľahlivého informátora v podobe tabule hradenej sponzorom, akú už doteraz mali futbalové ihriská v Rožňave, Dobšinej, Drnave, Gemerskej Polome a vo Vyšnej Slanej.
Zo súboja žiakov Rožňavského Bystrého a Dobšinej.
 |
 |
 |
||
 |
 |
 |
||
 |
 |
 |
Pripravil: MG od
Foto: V. Kucháriková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-