Vrátila sa trojica hráčov z Rimavskej Soboty. V jarnej časti dosiahlo mužstvo lepšie výsledky. Doma prehralo trikrát a to s Turňou n / B., Starou Ľubovňou a Vranovom n / T. Vonku získalo 5 bodov za nečakanú výhru v Čani a remízy v Humennom a Svidníku. Hoci bolo v tabuľke jari na deviatom mieste, súťaž muselo opustiť. Totiž konkurenti v boji o záchranu – Veľký Šariš a Stará Ľubovňa získali o štyri, resp. deväť bodov viac v jarnej časti. Ako rozhodujúce možno považovať práve tri domáce prehry, ktoré kompenzovala iba výhra v Čani.
Tatran Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, Michalka, Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Bodoval najmä v domácom prostredí. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. V zápasoch nestrelil veľa gólov. Zo súperových ihrísk priniesol dva body za remízy v Sp. Vlachoch a Prakovciach. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. Druhá prehra v Zalužiciach 11:1 pokazila dobrý dojem z dobrých výsledkov. Bola pomerne prekvapujúca, keď Zalužice boli posledné. V porovnaní s jesennou časťou sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
V 5. lige – JZ účinkovali FK Družstevník Gemerská Poloma, FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Apex Kružná. Nováčik z Kružnej zimoval po jesennej časti na poslednej priečke. Na jar sa káder oslabil a preto zo súťaže vypadol. FK Družstevník Gemerská Poloma mal v úvode sezóne problémy s úzkym kádrom, ktorý sa neskôr doplnil. Po jeseni došlo k zmene trénera, keď novým trénerom sa stal Jaroslav Spišiak. Napokon sa umiestnil na 12. mieste, čo na udržanie tentokrát stačilo. Z kádra odišiel na jar napríklad Marián Varga do Betliara. Novým hráčom bol napríklad Alexander Kovács. FK Slovtranszgas Jablonov viedol nový tréner Vojtech Köteles, ktorý vystriedal Štefana Korána. Ten ostal v kádri ako hráč. Káder sa na jar doplnil, avšak mužstvo získalo len 11 bodov. To na umiestnenie v strede tabuľky stačilo. Cez zimnú prestávku odišli z kádra len niektorí vojaci.
V 1. triede bol po jeseni prvým celkom FK Lipovník – Rožňava B. FK Kovo Kunova Teplica sa však pred jarnou časťou posilnil o Spišáka, Dorkina, Čatlóša či M. Turcsányiho. Na jar zaváhal iba v poslednom kole keď remizoval. Zaslúžene sa tak vrátil do 5. ligy – JZ. Na opačnom konci posledný skončil FK Baník Rožňavské Bystré, keď získal na jar len 4 body. Pritom po jeseni bol posledný FK Družstevník Vyšná Slaná, ktorý mal dobrú jarnú časť.
V 2. triede bol víťazom FK Hrhov a zostúpil FK Ochtiná, ktorý mal problémy už v predošlom ročníku. Záchranárske práce vyšli Honciam, ktoré sa na jar zaradili medzi lepšie mužstvá súťaže. FK Krh. Dlhá Lúka podával vyrovnané výkony počas celej sezóny. Vedúca trojica z mužstiev z jesennej časti svoje pozície obhájila, na jar im však boli niektoré mužstvá vyrovnaným partnerom. Zaujímavosťou je, že ani v jednom zápasov jesennej časti sa nezrodila remíza.
Z 3. triedy postúpil do 2. triedy Ml. Brzotín, keď počas celej sezóny neprehral. Na poslednom mieste skončil FK Kečovo, ústup z pozícií zaznamenal FK Kobeliarovo.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-