V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa Rožňave podarilo vyhrať až deväťkrát, čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát – s Lastomírom, Krompachami, Slivníkom a Rudňanmi. Kompenzovala to výhrami v Moldave n/B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke, teda klesla iba o dve miesta. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala. Po dvoch neúspešných sezónach nasledovala úspešná sezóna, hoci veľkú časť kádra tvorili domáci odchovanci.
Do V. ligy – JZ po vypadnutí Jablonova n/T. pribudlo FK Krásnohorské Podhradie. Teda okres Rožňava reprezentovali FK Krh. Podhradie a FK Štítnik K. T. (v roku 2003 došlo k fúzii s Kunovou Teplicou). Na jeseň získal Štítnik K. T. 20 bodov, na jar o tri menej, aj to mu však vynieslo lepšie umiestnenie ako po jesennej časti. Krásnohorské Podhradie malo podobnú jeseň ako Nižná Slaná, keď získalo 14 bodov. Tabuľka však bola vyrovnanejšia. Trénera Zoltána Breuera po siedmom kole vystriedal staronový kormidelník Milan Mravec (na obr. vpravo). Na jar sa mužstvo posilnilo (napr. prišli Almáši, Elek, Rencsok, Mázik) a bolo druhým najlepším mužstvom v jarnej časti. Celkove to však znamenalo ôsme miesto, čo pre nováčika v piatej lige nie je zlá vizitka.
V 1. triede bol favoritom na postup FK Plešivec, ktorý sa o to snažil už viac sezón. Po jeseni bol však prvý Družstevník Gemerská Poloma. Ako sa ukázalo, schádzať sa na zápasy nestačilo a jesenný líder sa prepadával v tabuľke počas jari čoraz nižšie. Z dôvodu absencie hráčov na tréningoch dokonca tréner Ferenc pred jarou odstúpil. Naviac mužstvo možno poznačila inzultácia Karola Chomiaka v domácom zápase s Lipovníkom – od toho zápasu mužstvo nebodovalo. Nestačilo ani doplnenie kádra pred jarou o Forgáča a Szojáka. FK Plešivec si teda vybojoval zaslúžene postup do vyššej súťaže. Určitá kríza nastala aj v FK Baník Nižná Slaná, keď na jar získal len šesť bodov. Možno sa prejavilo oslabenie ofenzívy o R. Liptáka a dlhoročného záložníka G. Valentka, ktorí odišli do FC Dobšiná.
Na obr. vľavo je mladý futbalista Ivan Lorincz. Zdroj: Š. T.
Nováčikom bol TJ FO Vlachovo, ďalším novým mužstvom bol expiatoligista FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Zo súťaže nezostupoval nikto, lebo po jeseni sa odhlásil FK Kovo Kunova Teplica. Po odhlásení Tatrana Betliar zo IV. ligy káder Vlachova na jar rozšírili Hajdúk a Jakab, Nižnú Slanú posilnili Kasper a Ľ. Arvay.
V 2. triede sa hralo o postup, keď do vyššej súťaže mali postúpiť až tri družstvá. Do súťaže pribudol z 1. triedy Kovstav a z 3. triedy staronový účastník z Drnavy. Napokon si postup vybojovali FK Papiereň Slavošovce, FK Gemerská Hôrka a FK Krh. Dlhá Lúka, ktorá o tretie postupové miesto súperila s Honcami, Kovstavom a Drnavou. V tabuľke jari bola na druhom mieste, a tak týchto súperov predstihla v konečnej tabuľke o jeden bod.
V 3. triede bol prvý FK Kečovo, potvrdil formu z jari 2003, naopak posledný bol Družstevník Ochtiná. FK Kobeliarovo si pohoršilo umiestnenie z jesene.
Významné prestupy a hosťovania
Jeseň
R. Lipták – Dobšiná – N. Slaná
A. Elek – Rožňava – Betliar
J. Erdöfalvi – Rožňava – Betliar
R. Greško – Betliar – Rožňava
M. Truhan – Kovstav – Betliar
M. Kubus – Tisovec – Štítnik K. T.
B. Ambrózy – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Varga – Betliar – Dedinky
Jar
G. Valentko – N. Slaná – Dobšiná
M. Szoják – Rožňava – G. Poloma
Š. Forgáč – Dobšiná – G. Poloma
M. Hajdúk – Betliar – Vlachovo
R. Jakab – Betliar – Vlachovo
Ľ. Arvay – Betliar – N. Slaná
Ľ. Kasper – Betliar – N. Slaná
M. Almáši – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Mázik – Rožňava – Krh. Podhradie
J. Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
J. Dorkin – Betliar – Štítnik K. T.
Ján Gonos – Betliar – Štítnik K. T.
Jaro Gonos – Betliar – Štítnik K. T.
J. Čižmár – Sp. Nová Ves – Štítnik K. T.
Zaujímavosti
Tentokrát si dopisovali v Gemerskom denníku FK Družstevník G. Poloma (Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid) a FK Družstevník Vyšná Slaná.
Gól Ľubomíra Hatvaníka z jesene 2003
Gemerská Poloma privítala Dlhú Ves. V zápase padol zaujímavý gól z kopačky Ľubomíra Hatvaníka. Ten strelou z prvej prekonal brankára Dlhej Vsi. Nebolo by na tom nič čudné, keby gól nepadol takmer z polovice ihriska. Lopta preletela ponad brankára, nebola veľmi prudká. Jeden domáci divák túto situáciu zhodnotil nasledovne: „Flegmaticky zakončil. “
Minúta ticha v Dobšinej pre funkcionárov ObFZ Rožňava
Zápas Dobšiná – Gemerská Poloma 4:0 (ukončené v 12. min. pre nedostatočný počet hráčov hostí)
V Dobšinej sa stretnutie začalo minútou ticha pre funkcionárov ObFZ za to, ako to vyzerá v okresnom futbale. Celé stretnutie sa potom nieslo v mierne komediálnom duchu. Do brány sa postavil Strelka a brankár T. Lipták šiel do útoku. Domáci strelili hosťom štyri góly, v 12. min. sa zranil hosťujúci Gunár. Počet hosťujúcich hráčov klesol pod sedem, a tým pádom sa zápas skončil.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-