Rožňava v jesennej časti získala šestnásť bodov a umiestnila sa na štrnástom mieste, ktoré nie vždy zaručuje záchranu. Doma stratila body viackrát: prehrala s V. Opátskym a remizovala so Slivníkom a Veľkými Revištiami. Vonku remizovala v Šaci, čo bol jediný bod zo súperových ihrísk. V jarnej časti získala 15 bodov. Z kádra odišli Marián Varga a brankár Alexander Szabó, náhradou bol Maroš Almáši. Zo súperových ihrísk priviezla šesť bodov za výhry v Moldave n/B. a Haniske. Najvyššie víťazstvo bolo nad Smižanmi 5:0, najvyššia prehra bola 0:8 vo Veľkých Revištiach. Doma sa jej veľmi nedarilo. Prehrala 2:3 s Čiernou n/T. a 0:2 s Veľkými Kapušanmi. Zaznamenala aj tri remízy: 0:0 so Štítnikom K. T. , 1:1 s Rudňanmi a 1:1 s Rešicou. Celkovo sa umiestnila na 14. mieste. Tentokrát to na udržanie stačilo.
Nováčik Štítnik K. T. ťažil z domáceho prostredia. Doma stratil body iba po remíze so Sečovcami 1:1. Najvyššiu nádielku dostali Smižany 8:0. Vonku sa mu podarilo vyhrať v Slivníku. Po jeseni tak zimoval na výbornej piatej priečke so ziskom 25 bodov. V jarnej časti získal 23 bodov. Doma prehral iba so Sobrancami 0:2, v ostatných zápasoch vyhral. Vonku vyhral v Smižanoch 1:0 a remizoval v Rožňave a v Šaci. Za zmienenie stojí vysoká prehra vo V. Revištiach 0:6. Napriek tomu bol úspešnejší ako Rožňava a umiestnil sa na piatom mieste s aktívnym skóre 46:45.
Do 5. ligy sa po roku vrátil FK Plešivec, jeho káder doplnili Szöllös, Sz. Drenko, Marek Macko, R. Lipták, Viliam Gallo, Kornel Takáč. Naopak odišli Krnáč, Znak, Kakalejčík, A. Tomi a Viola. Po jeseni určitá nádej na záchranu, na jar sa mu však nedarilo ani tak ako v jesennej časti. Skončil na poslednom mieste a tak zo súťaže po roku vypadol.
FK Krásnohorské Podhradie malo úspešnú sezónu keď sa tréner Ladislav Deméň mohol oprieť o hráčov ako Golenya, Lázar, bratia Vágnerovi, Štecák, či Dostál. Treba však podotknúť, že ani ďalší hráči v kádri neboli do počtu. Hlavne na jeseň dosahovalo dobré výsledky, na jar bodovalo presne v polovici zápasov.
V 1. triede bojovali o postup FK Gem. Hôrka a Družstevník Gem. Poloma, napokon bola úspešnejšia Gemerská Hôrka. Tieto mužstvá boli o triedu lepšie od ostatných, rozhodla väčšia úspešnosť v zápasoch na pôde súperov. Na jar však bola najlepšia Gemerská Poloma, zaváhala však napr. vo Vyšnej Slanej.
Nováčik FK Sokol Pača v jesennej časti súťaže ešte platil nováčikovskú daň, ale v jarnej časti zlepšenými výkonmi v súťaži udržal. Expiatoligista z Dediniek v jarnej časti doplatil hlavne na odchod Mariána Vargu do Gemerskej Polomy a udržal sa vďaka bodom získaným v jesennej časti.
FK Brzotín a FK Sokol Gemtex Rudná mali opäť slabšiu jesennú časť, v obidvoch prípadoch však došlo v odvetnej časti k zlepšeniu, čierny Peter v boji o záchranu tak ostal Dlhej Vsi. Mužstvám, ktoré v minulosti reprezentovali okres vo vyšších súťažiach (FK Slovtranszgas Jablonov n/T., FK Tatran Betliar) sa podarilo kádre stabilizovať. Slabšiu sezónu mal FC Dobšiná. V odvetnej časti sa príliš nedarilo Vyšnej Slanej, napriek tomu skončila tretia.
Do 2. triedy sa po roku vrátil Družstevník Honce. Po jeseni bola na čele tabuľky trojica mužstiev, ktoré mali šancu na postup, tie ktoré v minulej sezóne skončili na podobných priečkach. Najlepšie bol na tom FK Apex Kružná, ktorý mal dvojbodový náskok, ktorý sa však v priebehu jari zmenšil v dôsledku odhlásenia Ochtinej (23. kolo) a Kobeliarova (19. kolo). Kovstav bol proti anulácii ich výsledkov.
Boj o postup tak nabral na obrátkach. Niekoľko kôl pred koncom si však zaslúžený postup vybojoval FK Apex Kružná.
Na druhom póle tabuľky bola trojica mužstiev, ktoré boli výrazne horšie od iných: FK Baník Nižná Slaná, Ml. Brzotín a FK Družba Čoltovo. Nižná Slaná síce skončila posledná, avšak odrátanie 3 bodov Ml. Brzotín jej pomohlo a neskončila tak posledná, čo by bolo na tradíciu futbalu v obci veľkou hanbou.

TJ FO Vlachovo

Družstevník Gemerská Poloma
Niektoré prestupy a hosťovania
I. Krnáč – Plešivec – G. Poloma
Sz. Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
V. Gallo – Honce – Plešivec
M. Varga – Dedinky – Rožňava
M. Varga – Rožňava – G. Poloma
R. Lipták – Dobšiná – Plešivec
R. Lipták – Dobšiná – G. Poloma
L. Majtányi – Drnava – G. Poloma
Ľ. Orabinec – Štítnik K. T. – Rožňava
F. Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
K. Takáč – Jasov – Plešivec
Š. Koncz – Plešivec – Štítnik K. T.
Marek Macko – Rudná – Plešivec
Roman Znak – Plešivec – Lipovník
A. Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Almáši – Krh. Podhradie – Rožňava
M. Kakalejčík – Plešivec – G. Hôrka
A. Tomi – Plešivec – G. Hôrka
A. Viola – Plešivec – G. Hôrka
R. Štefan – Krh. Podhradie – Rožňava
R. Klinko – Rožňava – Krh. Podhradie
T. Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
M. Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Š. Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
J. Erdöfalvi – Rožňava – Krh. Podhradie
Z a u j í m a v o s t i
Netradičná motivácia pred zápasom
Pred sobotňajším stretnutím proti Chrasti n / H. futbalisti Krh. Podhradia skôr než si obuli kopačky, zvolili netradičný relax a podnikli cestu za poznaním. Celé mužstvo vyšliapalo na hrad Krásna Hôrka a spoločne si prezreli za odborného výkladu priestory hradu. "Táto nezvyčajná forma prípravy vznikla z popudu kapitána Kúna, obrancu Jurínyiho a v neposlednom rade bol to aj môj nápad. Chceli sme pred stretnutím kolektív trochu utužiť a utlmiť emócie. Verím, že nám to pomôže aj pred ďalšími zápasmi a chceme postupne navštíviť Mauzóleum a Múzeum," vysvetlil tento netradičný spôsob vedúci mužstva Krh. Podhradia Ladislav Jobbáď.
Brankár Gemerskej Polomy si zabudol doma rukavice
V zápase Dedinky – G. Poloma pricestoval brankár hostí I. Krnáč bez rukavíc, ktoré si doma zabudol. Napokon chytal v rukaviciach dorasteneckého brankára.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-