D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 24. KOLO
MFK Rožňava – MFK Topoľany 5:0 (3:0). G: R. J. Marcelino 2, F. Kovács, V. Kovernyk, J. Korfanta. ŽK: F. Gallo – P. Egri. R: E. Sabol – M. Valčo, D. Štofanko, DS: Š. Valko. Div.: 30.
ROŽŇAVA: 22 Frederik Spišák – 20 Jakub Ďuríček, 25 Richard Tobias Želinský (66´ Š. Dorkin), 4 Filip Szabó, 6 Filip Gallo (66´ M. Sasák), 8 Gabriel Majoroš (C), 11 Michal Gallo, 17 Valerii Kovernyk, 10 Michal Domik (57´ Z. Kótai), 7 Ryan Jiovanni Marcelino, 19 Filip Kovács (80´ J. Korfanta).
TOPOĽANY: 1 Michal Liška – 7 Dávid Jurčo (76´ J. Beňák), 2 Adam Kornúc, 5 Peter Egri (C), 3 Denis Lelovič, 11 Radovan Ľoch (63´ S. Zvalčák), 15 Roman Bajči, 12 Dominik Sočuvka, 10 Tomáš Michaliv, 8 Richard Śkodi (63´ A. Devečka), 16 Daniel Lörinc (76´ R. Hrešo).

Suverénne víťazstvo v ročníku 2023-2024 zaznamenala v V. Lige JUH VsFZ dospelých MFK Rožňava, keď za toto víťazstvo v predstihu ukončenia ročníka prevzala z rúk vedenia VsFZ Košice víťaznú trefej. K tomuto dlho očakávanému triumfu futbalistom Rožňavy gratulujeme! (Zdroj:facebook/mfkroznava)
ŠK Nacina Ves – FK Krásnohorské Podhradie (hostia nepricestovali)
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4494/
7. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – 24. KOLO
TJ Baník Rakovnica – FK Lipovník 2:1 (1:0). G: P. Brdár, Š. Krága – A. Gorgei. ŽK: Š. Krága – R. Farkaš. R: J. Molnár – J. Ďuríček, DS: G. Gašpar. Div.: 60.
OTJ Honce – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 3:1 (1:0). G: M. Gábor 2, J. Pástor – A. Orvos. ŽK: M. Dorčák - 0. R: L. Lorincz – R. Farkaš, DS: Š. Bodnár. Div.: 45.
MFK Dobšiná – TJ Sokol Pača 6:0 (1:0). G: M. Gábor 3, J. Polanecký, A. Lalík, R. Gotthardt. Hralo sa bez kariet. Div.: 155.
TJ Tatran Betliar – MFK Rožňava B 1:6 (1:1). G: M. Chochol – J. Figúr 3, J. Fedor 2, V Kovernyk. ČK: M-Chochol po 2. ŽK: ŽK: Nil. Gallo, M. Árvay – R. T. Želinský. R.: M. Uharček – E. Kovács, DS: F. Drenko. Div.: 50.
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – TJ Baník Rožňavské Bystré 4:1 (2:1). G: P. Pál Baláž 2, M. Boroš, R. Bubenčík – A. Rochl. ŽK: P. Klárik, R. Bubenčík – 0. R: P. Béreš – P. Galík, M. Ďuríček. DS: O. Vysoký. Div.: 121.
FK Hrhov – FK Baník Drnava 5:0 (3:0). G: D. Grulyo 2, D. Hogya, D. Jánosdeák, D. Šimko. ŽK: R. Horváth, T. Zsigrai, D. Hogya, G. Šmajda – E. Mackovják. R: J. Gyenes – D. Poťmák. DS: L. Šalamon. Div.: 80.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/4683/
D O R A S T E N C I
III. LIGA SD sk. VÝCHOD – VsFZ – 24. KOLO
MFK Rožňava – 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy 9:0 (3:0). G: J. Fedor 5, R. Farkaš 2, M. Šeďo, F. Rusnák. ŽK: 0 – M. Tancos. R: J. Kakalejčík – M. Marko, P. Gonos. Div.: 30.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4501/
III. LIGA MD sk. VÝCHOD – VsFZ – 24. KOLO
MFK Rožňava – 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy 3:2 (0:1). G: T. Katona, L. Szaszák, R. Sztelo – D. Krigovský 2. ŽK: 0 – K. Horváth. R: M. Macko – J. Kakalejčík, P. Gonos. Div.: 33.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4502/
Ž I A C I
III. LIGA SŽ sk. A – VsFZ – 19. KOLO
FK Junior Košice – MFK Rožňava 2:0 (1:0). G: N. Becza, V. Tamáš. ŽK: T. Choma – M. Tkáč. R: P. Jalč. Div.: 35.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4509/
III. LIGA MŽ sk. A – VsFZ – 24. KOLO
FK Junior Košice – MFK Rožňava 2:1 (2:0). G: M. Sucha, Ch. Kanócz – M. Švarc. Hralo sa bez kariet. R: P. Jalč. Div.: 35.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4514/
4. LIGA ŽIACI ObFZ ROŽŇAVA – 18. KOLO
TJ Baník Rožňavské Bystré – FK Krásnohorské Podhradie 9:1 (3:0). G: M. Gažík a L. Krupa po 2, J. Ferko, F. Javor, R. Meško, M. Tolnai, J. Šimko – K. Darvaš. R. M. Vávrová. Div.: 34.

Záber z 18. kola majstrovského stretnutia žiakov 4. ligy ObFZ Rožňava medzi TJ Baník Rožňavské Bystré a FK Krásnohorské Podhradie. 9:1. Domáci v modrom takmer nepustili ku slovu hostí z Podhradia.
TJ Papiereň Slavošovce – FK Baník Drnava 1:1 (1:1). G: K. Timko – S. Varga. R: P. Katona. Div.: 30.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/4681/
MG od































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-