Lipovník – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Jablonov 2:0, góly: Dávid, R. Šimko
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Ďurský
Rožň. Bystré – V. Slaná 1:0, gól: Blahút
Muráň – Rožň. Bystré 4:1, gól: Urban
Rožň. Bystré – K. Teplica 1:1, gól: Urban
Dedinky – Rožň. Bystré 2:1, gól: Račko
Rož. Bystré – Dobšiná 2:0, góly: Blahút 2
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – VTJ Jelšava 2:1, góly: Urban, Krajči
Famstav – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – Rudná 0:0
Výsledky na jar
N. Slaná – Rožň. Bystré 6:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Vlachovo 2:1, góly: Urban, Račko
V. Slaná – Rož. Bystré 9:0
Rožň. Bystré – Dedinky 1:2, gól: Š. Šimko
VTJ Jelšava – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Lipovník 3:1, góly: D. Uhrín, Račko, Urban
Jablonov – Rožň. Bystré 6:0
Rudná – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:2, góly: Račko 2, Š. Maliňák, Blahút
Rožň. Bystré – Muráň 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
Dobšiná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Famstav 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
K. Teplica – Rožň. Bystré 7:1, gól: Blahút
Najlepší strelci – celkovo
13 gólov: Jaroslav Blahút
6 gólov: Ján Urban
5 gólov: Dušan Račko
Najlepší strelci – jeseň
7 gólov: Jaroslav Blahút
3 góly: Ján Urban
2 góly: Marek Ďurský
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kunova Teplica | 13 | 11 | 1 | 1 | 44:14 | 34 |
| 2. | Revúca | 13 | 10 | 0 | 3 | 39:14 | 30 |
| 3. | Jablonov n/T | 13 | 9 | 1 | 3 | 33:17 | 28 |
| 4. | Dedinky | 13 | 7 | 2 | 8 | 35:32 | 26 |
| 5. | VTJ Jelšava | 13 | 7 | 2 | 4 | 32:29 | 23 |
| 6. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:24 | 23 |
| 7. | Vlachovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:28 | 20 |
| 8. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 1 | 6 | 28:32 | 19 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 13 | 5 | 2 | 6 | 19:36 | 17 |
| 10. | Muráň | 13 | 4 | 2 | 7 | 31:28 | 14 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 0 | 9 | 28:38 | 12 |
| 12. | Vyšná Slaná | 13 | 3 | 1 | 9 | 17:39 | 10 |
| 13. | Rudná | 13 | 2 | 3 | 8 | 14:29 | 9 |
| 14. | Dobšiná | 13 | 2 | 1 | 10 | 13:40 | 7 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 21 | 4 | 1 | 97:27 | 67 |
| 2. | Revúca | 26 | 19 | 2 | 5 | 74:33 | 59 |
| 3. | Jablonov n/T. | 26 | 17 | 1 | 8 | 66:37 | 53 |
| 4. | Lipovník | 26 | 12 | 3 | 11 | 50:53 | 39 |
| 5. | Muráň | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:40 | 33 |
| 6. | Vlachovo | 26 | 10 | 3 | 13 | 52:53 | 33 |
| 7. | Dedinky | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:56 | 33 |
| 8. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:72 | 32 |
| 10. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 2 | 13 | 35:67 | 32 |
| 11. | Nižná Slaná | 26 | 10 | 4 | 12 | 55:65 | 31 |
| 12. | VTJ Jelšava | 26 | 9 | 4 | 12 | 54:65 | 31 |
| 13. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 48:64 | 29 |
| 14. | Dobšiná | 26 | 9 | 2 | 15 | 54:63 | 26 |
| 15. | Rudná | 26 | 6 | 5 | 14 | 34:70 | 23 |
Poznámka: Nižnej Slanej a Dobšinej boli odpočítané 3 body
Pripravil Ing. Štefan Tomášik






















__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-