Komentár
Rožňava v rámci letnej prípravy odohrala prípravný zápas s Tisovcom. Na jeseň sa pohybovala v strede tabuľky, napokon skončila ôsma. Na jar odišiel z kádra B. Kuzma do Vyšnej Slanej.
Do kádra Gemerskej Hôrky pribudli napríklad Attila Bodnár a Ján Betík. Hrajúcim trénerom bol Lippai.
Z výsledkov letnej prípravy: Gem. Hôrka – Rim. Sobota (dorast) 2:2, Ózd – Gem. Hôrka 0:1, Bogács – Gem. Hôrka 3:3, Gem. Hôrka – Kazinczbarczika U21 7:2, Krh. Dlhá Lúka – Gem. Hôrka 2:8
Trénerom Krásnohorského Podhradia sa stal Július Balta. Po jeseni zimovalo na 4. priečke. Gemerská Poloma zimovala na 7. priečke, Betliar bol posledný, Dobšiná dvanásta a G. Hôrka desiata. V konečnej tabuľke bola Gemerská Poloma desiata – na jar získala len 13 bodov, Betliar posledný - vypadol, G. Hôrka štvrtá, Dobšiná dvanásta a Krh. Podhradie piate.
Novým trénerom Dobšinej sa stal Štefan Koššuth, do kádra pribudli J. Gelda a M. Gelda, naopak odišli J. Barnák, Laurinc a M. Barnák. Mužstvo v rámci letnej prípravy zdolalo Drnavu a vyhralo turnaj v Dravcoch.
Po jeseni bola lídrom 1. triedy Drnava, posledné bolo Vlachovo so 4 bodmi. Napokon Vlachovo skončilo síce posledné, ale zo súťaže odstúpili Lipovník a Štítnik. Víťazom sa stala Drnava. Postup do vyššej súťaže odmietla.
V 2. triede bola prvá po jeseni Nižná Slaná, druhá bola Pača. V konečnej tabuľke sa to nezmenilo, súťaž vyhrala Nižná Slaná. Postup však do značnej miery pomohli vybojovať cudzí hráči (napr. ôsmi hráči z G. Polomy alebo J. Kolesár a R. Kolesár zo Štítnika). Na poslednej priečke skončilo Čoltovo keď na jar vyhralo len raz.
Zmeny na funkcionárskych postoch pred jarou 2015
Prezidentom Družstevníka Gemerská Poloma sa stal M. Ferenc. Na tomto poste nahradil J. Chanasa. Ten sa stal prvým viceprezidentom, druhým viceprezidentom M. Gallo st. Trénerom bol J. Benedik. Vedúcim áčka S. Chochol.
Zmeny sa udiali aj v Gemerskej Hôrke. Predsedu R. Vajdu nahradil tajomník L. Špánik. Podpredsedom sa stal T. Balázs. Vedúcim mužstva R. Bodnár. Trénerom Á. Lippai.
V Dobšinej K. Horníka vo vedení klubu nahradil J. Slovák. Podpredsedom bol J. Hutník, tajomníkom P. Poliak. Trénerom ostal Š. Koššuth a vedúcim mužstva M. Laurinc.
V Krh. Podhradí predsedom zostal Š. Kún, tajomníkom L. Jobbáď a trénerom J. Balta.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Matúš Mészner, Zoran Zdechovan – Krh. Podhradie – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – S. Vlachy
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Michael Boroš, Lukáš Fafrák – Rožňava – Lipovník
Ján Gelda, Matej Gelda – Rožňava – Dobšiná
Roland Madarász – Rožňava – G. Poloma
Roland Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Lukáš Fafrák, Ľubomír Zatroch – Rožňava – Betliar
Gergö Jonáš – Rožňava – G. Hôrka
Alexander Péter – Rožňava – V. Folkmar
Lukáš Strelka – Nové Mesto – Rožňava
Michal Muszka – Rožňava – Dobšiná
Stanislav Macák – Krásna – G. Poloma
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Július Lišuch – G. Poloma – Slávia TU Košice
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Peter Šimon – G. Poloma - Rož. Bystré
Ján Šimún, Štefan Murza – G. Poloma – Rakovnica
Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Libor Urban, Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Patrik Remiáš – Péder – G. Poloma
Jakub Rochl, Ján Rochl, Patrik Bene, Adrián Krága, Adam Rochl, Tomáš Kandalík, Adrián Palečko, Marcel Čipka – Štítnik – G. Poloma
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Haniska
Marek Kováč – G. Poloma – V. Slaná
Michal Fecko – G. Poloma - FC Seefeld
Radoslav Kuzma – Honce – Krh. Podhradie
Krištof Zubricky – Rožňava – Krh. Podhradie
Maroš Almáši ml. – Moldava – Krh. Podhradie
Tibor Kardoš – Lipovník - Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Gabriel Demjén - Krh. Podhradie – G. Hôrka
Štefan Dorkin – Rož. Bystré - Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ronald Štefan – Krh. Podhradie – Rudná
Ondrej Šomšák, Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
László Csakó – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov
Marek Laurinc, Matej Oravec – Dobšiná – V. Slaná
Marek Barnák, Július Strelka – Dobšiná – Dedinky
Bohuslav Rupp, Dušan Ondrejčík – Dobšiná – Vlachovo
Ján Betík, Attila Bodnár – Ózdi FC – G. Hôrka
Róbert Ferdinand, Norbert Kövesdi – G. Hôrka – D. Ves
Gabriel Kováč – Gemerská Ves – G. Hôrka
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Zoltán Vrškový – Gemer – G. Hôrka
Attila Jankóšik – Tornaľa – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka - Krh. D. Lúka
Jozef Kovács – Král – G. Hôrka
Péter Levente Bacso - Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Attila Lipták – Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Ladislav Lörinc – Betliar - Rož. Bystré
Dušan Béreš – Moldava – Betliar
Ján Hažer – Trstené – Betliar
Ján Benedikty – Betliar – V. Slaná
Rudolf Filipovič – K. Olšany – Betliar
Ladislav Eliáš – KAC Jednota Košice – Betliar
Slavomír Angyal – Dynamo DPMK Košice – Betliar
Jakub Bodis – Malá Ida – Betliar
Lukáš Fabian – Honce – Betliar
Ľubomír Šofranko – Kovstav – Betliar
Ladislav Lörinc – Betliar – Rakovnica
Ivan Tököly – Dedinky – Betliar
Zaujímavosti
Krh. Dlhá Lúka – Lipovník 10:1
Drnava – Rož. Bystré 7:0
Dedinky – Rož. Bystré 0:7
Vyšná Slaná – Honce 8:1
Ďurkov – Dobšiná 7:1
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Kokšov Bakša - Betliar 5:0 (2:0), Hostia vycestovali bez možnosti striedania. ČK: Vávra (64. kopnutie súpera v prerušenej hre). Druhý polčas hrali hostia iba 24. min. a potom zišli z ihriska.
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Krh. Dlhá Lúka – Dedinky 6:0
Lipovník – Vyšná Slaná 7:0
Vlachovo – Drnava 1:8
Geča – Krh. Podhradie 6:1
Gem. Hôrka "B" – Čoltovo 14:1
Drnava – Bohúňovo 7:0
Rudná – Rož. Bystré 7:2
Plešivec – Ml. Brzotín 3:0, v 18 min. nedohrané pre pokles hráčov hostí pod 7
Betliar – Geča 2:7 (1:3), domáci nastúpili desiati.
Čečejovce – G. Poloma 7:2
Ťahanovce – Betliar 11:1
G. Poloma – Betliar 7:1
Geča – G. Poloma 6:0
Krh. Podhradie – Betliar 8:0
Betliar – Ťahanovce 1:11
Rýchly gól – v 3. minúte Roman Kolesár proti Joviciam
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/item/12854-komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-18-cast-sezona-2014-2015#sigProGalleriab9f858017e

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-