DRNAVA - AC Jasov 1:1 (0:0), góly: Maliňák - Horváth, hralo sa bez kariet. Zápas 20. kola V. ligy dorastencov skupiny JZ sa začal o 45 minút neskôr. Hostia kvôli havárií na Soroške sa nevedeli dostaviť na zápas skôr. Horko ťažko sa im to podarilo o 17:30, tesne pred koncom čakacej doby 40 minút. Jasov pricestoval do Drnavy s cieľom zvíťaziť a tak si upevniť 1. miesto v tabuľke. V predošlých zápasoch zaznamenali veľké víťazstvá v Medzeve 9:1 a doma s druhými Jaklovcami 5:2. Drnavu čakal ťažký zápas, no body doma len tak nerozdávajú a preto sa dalo čakať, že to bude veľmi vyrovnaný zápas. Zápas rozhodoval Uharček, hralo sa pred 30 divákmi. Ako nám výsledok už prezradil, bol to vyrovnaný zápas a ani v poli neboli žiadne rozdiely. V prvom polčase sa hralo opatrnejšie, oba tímy si vytvorili po tri väčšie šance, no tie skončili buď v rukaviciach brankárov, alebo strely mierili nepresne. Na domácej strane sa Görgei a Šoltés snažili najviac, ale najväčšiu šancu mal na konci polčasu J. Kovács. Mohol potrestať chybu jasovskej rozohrávky, no netrafil dobre loptu, a tak ju brankár hostí kryl bez väčších problémov. Na polčas sa tak šlo bez gólov.
V druhom polčase Drnava zatlačila hostí. Hrali veľmi pekne, kombinačne a v 54. min. sa dočkali aj gólu. Posila na jar, Maliňák, bol pre Drnavu veľkým prínosom do jarnej časti svojou hrou a konečne mu to tam aj padlo. Na jeho delovku brankár ani nereagoval. 1:0. Hostia sa snažili osviežiť svoj útok striedaniami a po tom, čo sa domácim zranil Görgei domáci stratili svoje tempo. Hostia zatlačili Drnavu a snažili sa o vyrovnanie. Drnavčania úplne stratili sily a hostia sa vďaka tomu dočkali vyrovnania. V 78. min vypadla Emödimu z ruky strela z diaľky, na dorážku si ešte siahol, no na tretíkrát to už so šťastím pretlačil do sieťky Horváth. Zaváňalo to faulom na brankára, píšťaľka rozhodcu však ostala nemá. 1:1. V posledných minútach zápas mohli rozhodnúť obe mužstvá. Najprv to boli hostia, Horváth však svoj druhý gól nepridal, a tesne pred konečným hvizdom Šoltés mohol páliť z veľkej šance, no lopta mu vyskočila, a tak zamieril veľmi nepresne. Konečný výsledok 1:1.
Zostava Drnavy: Emödi (C) - N. Kovács, P. Kovács, Čelovský, Kardos - Herczeg, Görgei (70.min - Cseh), Szöcs - Maliňák, Šoltés, J. Kovács.
Florián Emödi
Ďalšie výsledky: Rudňany – Domaňovce 4:1, góly : Steiner 2, Andrassy, Pizem - Lukáč
Slovinky – Kechnec 3:0, góly: Leceko (vl.), Gozo, Viskader.
Valaliky – Helcmanovce 4:0, góly: Marťak 2, Krupás, Brudňak
V. Ida – V. Folkmar 3:3, góly: Belicky, Varga, Lukács - Genco, Drábik, Pevný
Jaklovce - Medzev 4:0 - nedohrané pokles hráčov hostí pod 7, góly: Humeňanský 3, Kandra.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-