Rožňavské Bystré - Jablonov nad Turňou 3:0 (1:0 ), góly: Hajdu 3. Vo veľkej horúčave a na tvrdom teréne sa v ďalšom majstrovskom zápase viac darilo domácim, hlavne Lukášovi Hajduovi, ktorý bol autorom všetkých troch gólov Bystrého.nepreverili. V druhom polčase Bystrania ešte pridali a prevaha nad súperom už bola viditeľnejšia. Opäť veľké šance nepremenili Čapó, Urban, Valko. Chýbal im väčší dôraz v koncovke. Prišla 75. minúta a Hajdu z podobnej vzdialenosti ako pri prvom góle opäť tvrdou strelou prekonal brankára Jablonova. 2:0. V 83. minúte hráč Jablonova zrazil v 16-ke Urbana a nariadenú penaltu Hajdu bezpečne premenil. 3:0. Vzávere ešte Valkova strela opečiatkovala brvno bránky hostí.Pred 100 divákmi rozhodoval Farkaš, asistenti Petro a Poťmák.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Ján Gallo, Jaro Gallo, Hajdu, Kuchta, Dorkin, Rusnyák, Leng, Čapó, Minčík, Urban. Striedali Valko, Bernáth.
Miloš Leng
Fotografie pripravil Peťo Urban.
{gallery}futbal/2012/4kolo{/gallery}
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 4. KOLE:
|
1. |
Baník Rožň. Bystré |
4 |
3 |
0 |
1 |
15:5 |
9 |
|
2. |
ZK Dlhá Ves |
3 |
3 |
0 |
0 |
5:1 |
9 |
|
3. |
Tatran Betliar |
4 |
3 |
0 |
1 |
9:8 |
9 |
|
4. |
Baník Drnava |
3 |
2 |
1 |
0 |
10:2 |
7 |
|
5. |
FK Brzotín |
3 |
2 |
1 |
0 |
6:2 |
7 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
4 |
2 |
0 |
2 |
13:9 |
6 |
|
7. |
Vyšná Slaná |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:4 |
6 |
|
8. |
Hrhov |
4 |
2 |
0 |
2 |
6:14 |
6 |
|
9. |
Rudná |
4 |
1 |
2 |
1 |
8:7 |
5 |
|
10. |
Papiereň Slavošovce |
3 |
1 |
0 |
2 |
5:7 |
3 |
|
11. |
Jablonov n/T |
4 |
0 |
0 |
4 |
3:11 |
0 |
|
12. |
Sokol Bohúňovo |
4 |
0 |
0 |
3 |
3:11 |
0 |
|
13. |
Vlachovo |
3 |
0 |
0 |
3 |
0:10 |
0 |
Nasledujúce 5. kolo 4.9.2011 o 15.30 hod.:
Slavošovce - Rožň. Bystré (sobota 3.9. UHČ)
Drnva - Dlhá Ves
Brzotín - Bohúňovo
Betliar - má voľno
Vyšná Slaná - Rudná
Hrhov - Vlachovo
Jablonov n/T - Krh. Dlhá Lúka
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-