Nižná Slaná – Čoltovo 8:1 (3:0). Góly domácich: Die 4, Slovák 2, Cangár a Gelda po 1. Rozhodcovia: Raši, Gallo, A. Farkaš, Delegát: Šmelko. Diváci: 30. V druhom domácom zápase v jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná desiate mužstvo tabuľky, Čoltovo. Domáci tréner mal po dlhom čase k dispozícii piatich náhradníkov, zo zdravotných dôvodov chýbal Leštach. Posilnenie kádra, postavenie v tabuľke, či nedávne vzájomné zápasy hovorili v prospech domáceho mužstva. Hostia pricestovali len jedenásti, dopredu sa však nevzdávali.Po dvoch dobre zahraných rohoch Valka mali domáci šancu na strelenie gólu, avšak jedna hlavička bola vyhlavičkovaná, či z druhého rohu bolo zakončenie Cangára nepresné. Ďalšiu šancu na gól mal Valko. Potom prišla fáza, keď domáci nekombinovali presne, hostia sa ďalej ako za svoju polovicu ihriska nedostali. Zámery záložníkov na oboch stranách neboli zrealizované.
Domáci hru spresnili, začali hrať aj po pravej strane. Strela Dieho na prekvapenie všetkých skončila v sieti. 1:0. Domáci naďalej útočili, dve strely Hajčiho neboli presné. Štandardná situácia z ľavej strany po faule na Keršáka bola zahraná dobre, gól nepriniesla. Ďalší gól padol jednoduchom vysunutí Slováka Diem. Slovák strelou k vzdialenejšej žrdi zvýšil náskok domácich. 2:0. Krátko potom pridali domáci ďalší gól, ukážková strela Cangára zo šestnástky po odraze od brvna skončila v sieti. 3:0. Krátko potom bol odpískaný koniec polčasu.
Do druhého polčasu dostali šancu hráči, ktorí ešte na jar v majstrovských zápasoch nehrali. Domáci hrali ešte na lepšej úrovni ako v prvom polčase, mali prevahu. Najprv ešte Gelda dve šance nevyužil. Potom však po akcii Cangára s Keršákom po ľavej strane a následnej dorážke prekonal brankára hostí. 4:0. O pár minút zvýšil vedenie domácich Die. Jeho umiestnená strela skončila v sieti. 5:0.
Potom však hostia z ojedinelej akcie znížili. Hráč hostí prešiel cez štyroch domácich hráčov a dobre umiestnenou strelou znížil. 5:1. Domáci im to vrátili takmer okamžite. Po prihrávke od Geldu mal Slovák k dispozícii odkrytú bránu a zvýšil náskok domácich. 6:1. Ďalší gól padol po rohu O. Jungera, keď Die hlavičkou skóroval. 7:1. Posledný gól padol po chybe v obrane hostí, ktorú domáci využili. Gól strelil Die. 8:1. Okrem týchto akcií mali domáci strely O. Jungera, Hajčiho, Keršáka a Dieho. K strele sa odhodlal aj Ján Junger, avšak hráč hostí ju zblokoval. Hostia z priameho kopu trafili len do múru. Ďalšie možnosti domácich na strelenie gólu domácich zastavil ofsajd. Viaceré akcie hostí prekazili obrancovia domácich, brankári tak mali málo práce. Zápas bol ukončený po akcii domácich.
Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, G. Keršák, Die, Slovák – Cangár, Valko. Náhradníci: J. Tomi, J. Gelda, M. Prónai, Ján Junger, Š. Tomášik (NB). Striedania: I. Krnáč (45. min. Š. Tomášik), D. Valko (45. min. Gelda), J. Cangár (80. min Ján Junger).
Štefan Tomášik
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 3 JARNÝCH KOLÁCH:
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-