Komentár. a inkasovalo vyrovnávajúci gól. S troma zdolateľnými súpermi prehralo – Vlachovo, Lipovník (neudržalo vedenie), G. Hôrka (zišli sa len jedenásti hráči). V zápase s Lipovníkom brankár domácich strelu hráča hostí len vyrazil, keďže lopta na novom teréne pred bránkou skočila. Z následnej dorážky inkasoval. V posledných kolách sa hráči schádzali jedenásti, preto mužstvo nebodovalo na Dedinkách. Vedenie sa preto snažilo káder doplniť o chlapcov z Kobeliarova, tí však nemali záujem reprezentovať Nižnú Slanú. Partia z predošlej sezóny trénovala. V tejto časti súťaže mužstvo hralo domáce zápasy v úradnom hracom čase dospelých. Niektorí hráči raz pred futbalom uprednostnili preteky v Púchove, aj to možno prispelo k rozhodnutiu vedenia klubu zrušiť dorast. Domáci hráči, ktorí chodili stabilne na zápasy dostali odmenu.
Výsledky zápasov Nižnej Slanej v jednotlivých kolách:
| 1. kolo Hrhov - Niž. Slaná 3:1 2. kolo Nižná Slaná - Drnava 0:1 3. kolo Rudná - Nižná Slaná 0:2 4. kolo Nižná Slaná - Kružná 0:6 5. kolo Slavošovce - Nižná Slaná 3:1 7. kolo Plešivec - Nižná Slaná 6:0 8. kolo Nižná Slaná - Gemerská Hôrka 10:0 9. kolo Vlachovo - Nižná Slaná 2:4 10. kolo voľno 11. kolo Lipovník - Nižná Slaná 1:3 12. kolo Nižná Slaná - Dlhá Ves 9:2 13. kolo Krh. Podhradie - Nižná Slaná 3:0 14. kolo Štítnik - Nižná Slaná 6:1 15. kolo Nižná Slaná - Dedinky 6:4 |
16. kolo Nižná Slaná - Hrhov 1:5 |
|
Tabuľka po jesennej časti
|
Konečná tabuľka
|
Poznámka: Konečná tabuľka (posledná akú autor našiel v novinách), započítať výsledok 5:3 zo zápasu Dedinky – N. Slaná v prospech Dediniek
Súpiska dorastu: Štefan Tomášik - Jozef Michalanský, Ján Janco, Martin Hajči, Dalibor Hajči, Ján Tomi, Miroslav Ambróz, Štefan Gunár, Radovan Hajči, Marián Ďuriček, Tomáš Čipka, Jakub Gáll, Ján Dovec, Lukáš Dovec, Ľubomír Breznen, Marek Boroš Matúš Kanaba, Lukáš Ferenčák, Karol Kónya.
Tréner: Jozef Grančák.
Zostava na jeseň: Tomášik – Janco, Ďuriček, J. Dovec, Gallo – Čipka, Ferenčák, Gáll, D. Hajči – Breznen, Michalanský.
Zostava na jar: Tomášik – Ambróz, J. Dovec, Gunár, Boroš – Čipka, Ferenčák, Gáll, D. Hajči – Breznen, Michalanský.
Kde pôsobili hráči po zrušení dorastu ?
Štefan Tomášik – dorast G. Poloma 2005/2006 – 2006/2007
Radovan Hajči – dorast G. Poloma 2005/2006
Marek Boroš – dorast G. Poloma 2005/2006, dorast Vlachovo 2006/7 - 2007/8
Dalibor Hajči – dorast V. Slaná 2005/2006 – jeseň 2007
Juraj Junger – dorast Vlachovo, 2007/2008
Peter Slovák – dorast Rožňava, do jesene 2009
Ondrej Junger, Igor Benedik, Štefan Müller, Dušan Valko – dorast G. Poloma, 2008/2009
Miroslav Ambróz – dorast Vlachovo 2005/2006, 2006/ 2007, 2007/2008
Juraj Cangár – dorast Rožňava 2005/2006, Kobeliarovo 2006 /2007
Vladimír Majoroš – dorast Vlachovo.
Text: Štefan TomášikFotografie: Peter Urban
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-