Slaná – Mixibus. Táto skupina bola o niečo vyrovnanejšia. Zloženie mužstva favorizovalo do bojov o finále mužstvo Blues. Mužstvo, ktoré reprezentovalo Nižnú Slanú na Gemer cupe v Gemerskej Polome však tiež chcelo vyhrať skupinu. Mužstvo Blues vyhralo dva zápasy, s Betliarom remízovalo. Kanonierom sa nepodarilo premeniť asi tri vyložené príležitosti. Mužstvo Mixibus potvrdilo svoju zohratosť a s mužstvami okrem Blues výrazné problémy nemalo. Mužstvo Hasičov malo najslabší káder, z A – mužstva Nižnej Slanej v ňom boli dvaja hráči. Výkony tohto mužstva sa zlepšovali každým zápasom. Už v poslednom zápase skupiny nepodalo najhorší výkon, avšak žiadny gól svojim súperom zo skupiny nestrelilo.
Vo vyraďovacej fáze sa hrali štyri zápasy.
V zápase o siedme miesto
narazilo Rómske mužstvo na mužstvo Hasičov. V zápase sa zrodil hokejový výsledok 10:2. Jeden hráč z mužstva Hasičov strelil súperovi päť gólov.
V zápase o piate miesto
sa stretli Gemerská Poloma B s Betliarom. Hoci prvé mužstvo malo v bráne Ivana Krnáča, nejako mu to nepomohlo, keď v derby so susednou obcou prehralo.
V zápase o tretie miesto
sa stretli dve domáce mužstvá. Záujem divákov o tento zápas bol vyšší ako o finálový zápas. Zápas bol pomerne vyrovnaný, vynikali brankári, mužstvá bojovali, zápasu nechýbalo nič. A mužstvo sa v priebehu zápasu dostalo do vedenia o dva góly. Druhé mužstvo sa snažilo, bojovalo až do konca. Kontaktným gólom sa mu podarilo znížiť. Záver zápasu sa hral na polovici A – mužstva, mladí hráči ešte na starších hráčov nedozreli. Súper mal aj viac športového šťastia. Zápas tak skončil 3:4.
Finálový zápas
medzi Blues a Vlachovom bol spočiatku pomerne vyrovnaný. Vlachovo sa dostalo do vedenia 1:0. Neskôr však inkasovali dva góly. V druhom polčase mužstvo Blues svoje vedenie zvýšilo. Vlachovo inkasovalo v tomto zápase pomerne nešťastné góly, hlavne góly na 1:3 a 1:4. Následne súper hru kontroloval a náskok si udržal. Zároveň sa tak stal víťazom turnaja.
Štefan Tomášik
štvrtok, 12 júl 2012 16:52
Štrnásty ročník Memoriálu Milana Šlosárika v Nižnej Slanej pre Blues Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 30. 6. 2012 na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa konal tradičný turnaj v malom futbale, Memoriál Milana Šlosárika. Turnaj otvoril Mgr. Ján Šlosárik. Na ihrisku, ako zvyčajne, boli vyznačené dve ihriská menších rozmerov. Turnaja sa zúčastnilo viac mužstiev ako v minulom ročníku, možno aj preto bol zmenený hrací systém, keď víťazi skupín už hrali finále, druhé mužstvá zápas o tretie miesto a pod. V skupine A boli mužstvá: Vlachovo, Gemerská Poloma B, Nižná Slaná A a Rómske mužstvo. Z dvojice favoritov tejto skupiny bolo úspešnejšie Vlachovo pred Nižnou Slanou – A a preto postúpilo do finále. V skupine B boli mužstvá: Hasiči – Nižná Slaná, Blues, Betliar a Nižná
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-