Tatran Betliar - FK Gemerská Hôrka 3:3 (2:2). Góly: 11ʼ Zsolt Ištók 0:1, 30ʼ Miroslav Demeter 1:1, 32ʼ Dávid Bodnár 1:2, 36ʼ Ivan Lörincz (z pok. kopu) 2:2, 49ʼ Ján Gonos 3:2, 87ʼ Viktor Kováč 3:3. Žlté karty: 36ʼ Róbert Ferdinand (Gemerská Hôrka), 51ʼ Jozef Nyiri (Gemerská Hôrka), 65ʼ Ivan Lörincz (Betliar), 70ʼ Viktor Kováč (Gemerská Hôrka). Pred približne 150 divákmi rozhodoval Radomír Antl z Moldavy nad Bodvou. Betliar: Juraj Kelíšek - Asmir Cilovič, Fahrudin Aličkovič, Ivan Lörincz (C), Erik Herchl - Martin Árvay, Tomáš Handlovič (30ʼ Ján Gonos), Zsolt Barkasz (67ʼ Vladimír Kováč), Vladislav Vávra - Ladislav Varga, Miroslav Demeter. Tréner: Vladislav Vávra. Gemerská Hôrka: Gabriel Kováč - Alexander Izák, Dávid Zsóri, Roland Klinko, Róbert Ferdinand (59ʼ Gabriel Demjén), Zsolt Ištók, Štefan Tóth (C) (46ʼ Viktor Kováč), Richard Szkokan, Richard Lörincz, Jozef Nyiri, Dávid Bodnár. Tréner: Roland Klinko. dovolenkujúci Poťmák), chceli v tomto stretnutí zvíťaziť, keďže pred týmto zápasom mali na bodovom konte nulu a v ďalších dvoch kolách cestujú na pôdu svojich súperov. Podobný zámer však mali aj hostia, ktorí v tejto sezóne ešte neokúsili trpkosť prehry. Zápas začal tvrdou strelou domácich, ktorú v 4. minúte vyslal na Kováča Handlovič. V 11. minúte sa hostia ujali vedenia. Stalo sa tak po tom, ako Ištók vybojovali na polovici Betliara loptu a strelou popri gólmanovi Tatrana otvoril skóre stretnutia - 0:1. Vyrovnať mohol po troch minútach Demeter, ktorého v šestnástke dobrou prihrávkou našiel Vávra. Gól nepriniesla potom ani hlavička Aličkoviča, či strela Vávru. Po polhodine hry sa však Demeterovi predsa len podarilo zrovnať stav na 1:1, keď umiestnenou strelou spoza šestnástky prekonal Kováča a začínalo sa prakticky odznova. Hostia ale bleskovo odpovedali, keď Bodnár vrátil vedenie na stranu Gemerskej Hôrky. V 36. minúte domáci opäť vyrovnali. Demeter sa individuálnou akciou dostal do šestnástky, prihral loptu na Vargu, ktorého fauloval jeden z hráčov hostí a nasledovala penalta. Loptu si na biely bod postavil kapitán Ivan Lörincz a svojim druhým gólom v prebiehajúcej sezóne vyrovnal stav na 2:2. Do polčasu mohli vedenie na domácu stranu strhnúť Demeter a Vávra, no neuspeli. Prvý polčas, v ktorom sa bolo na čo pozerať, tak skončil remízou 2:2.
V úvode druhého polčasu sa Tatran dostal do vedenia. Úspešným strelcom bol Ján Gonos, ktorý ťažil z presnej prihrávky Ciloviča. Hostia v snahe čo najrýchlejšie vyrovnať ohrozovali domácu bránu, no ich streli boli nepresné. Od 60. minúty mali miernu prevahu domáci, ktorí hostí nepúšťali do šancí a naopak vypracovali si viacero streleckých možností. Poistiť jednogólové vedenie sa im však nepodarilo. Keď už sa zdalo, že si Tatran pripíše prvé víťazstvo v sezóne, prišla 87 minúta a nedorozumenie medzi brankárom a obranou domácich, z ktorého ťažil Kováč a z uhla vyrovnal na 3:3. Ten istý hráč mohol potom streliť aj víťazný gól. Kelíšek však včasným vybehnutím jeho šancu zmaril. Zápas tak skončil remízou 3:3, ktorá znamenala pre Tatran Betliar prvý bod v súťaži.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-