Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch sa tento rok konali na domácich tratiach v Revúcej. Ján Majerčík (1,3,2,2) obsadil 6., Daniel Jacko (1,4,5) medzi dorastencami 8. a Peter Košinár (1,3,2,3) v súboji s kompletnou mužskou špičkou 14. miesto, keď zvíťazil olympionik Matej Kazár.
Dážď pokračoval aj počas pretekov žiackych kategórií. Zo starších žiakov sa s ťažkými podmienkami najlepšie vyrovnal Tomáš Sklenárik (1,1). Predviedol najrýchlejší bežecký čas, výbornú streľbu a súperom nedal žiadnu šancu – zvíťazil s takmer minútovým náskokom, pričom ešte ráno zvažoval štart kvôli žalúdočným problémom. Úspešne mu sekundovali aj Libor Mladší (0,3) a Radovan Humeník (2,0), ktorí obsadili 6. a 7. miesto. Dominik Krštieň (3,4) obsadil 16. a Andrea Uličná (3,0) 13. miesto.
Bezchybnou streľbou
sa medzi mladšími žiakmi prezentoval aj René Chrapán (0,0) a 3. miestom si vybojoval svoju prvú medailu z majstrovstiev Slovenska. Andrej Mladší (3,3) po nevydarenej streľbe obsadil 12. miesto. Výborne strieľala aj Anka Fujdiarová (1,0) a s jediným netrafeným terčom tiež získala bronzovú medailu. Tri rany mimo a výborný beh priniesli Eme Kapustovej (2,1) 6. miesto. Strelecky sa nedarilo Emme Petalíkovej (3,3) ani Deniske Kaššaiovej (2,4), obsadili 17. a 19. miesto.
Nádeje na lepšie počasie v nedeľu sa rozplynuli hneď ráno. Jediná časť trate bez blata bolo trestné kolo, ktoré sa v rýchlostných pretekoch beží za nezostrelený terč. Aj toto sa však po prebehnutí prvých pretekárov zmenilo a blato sprevádzalo všetkých od štaru až do cieľa. A aj za ním.
Dopoludnia Anka Košinárová (1,2) minula spolu trikrát, ale stačilo to na bronzovú medailu. Peter Košinár (3,2) zopakoval umiestnenie zo soboty, Daniel Jacko (3,5) si o jednu priečku polepšil. Ťažké podmienky najviac sadli Jánovi Majerčíkovi (3,1) –na tratiach sa takmer vznášal ponad blato a jeho čas bol v cieli najrýchlejší – vybojoval zlatú medailu a s ňou aj majstrovský titul.
V popoludňajšom programe
počas neprestávajúceho dažďa sa v kategórii starších žiakov všetky oči upierali na Tomáša Sklenárika. A ten opäť žiaril – po oboch streľbách mu zostal jediný nezostrelený terč v stoji (0,1). Trestné kolo nespomalilo jeho rýchle nohy a keďže chybovali aj jeho súperi, aj do tretice zvíťazil a zavŕšil tak svoj zlatý hetrik. To sa v jednej sezóne v revúckom klube naposledy podarilo jeho trénerovi Dušanovi Chrapánovi.
Radovan Humeník (1,1) potvrdil výbornú sezónu 6. miestom, Libor Mladší (0,3) tento krát dobehol na 12., Dominik Krštieň (2,1) na 14. a Andrea Uličná (0,0) po bezchybnej streľbe na peknom 8. mieste.
Skvelú formu potvrdil aj René Chrapán (2,1), tri trestné okruhy ho však odsunuli na nepopulárnu 4. priečku, od bronzu ho delili 2 seknudy! Andrej Mladší (1,3) zopakoval svoje umiestnenie zo soboty.
Anka Fujdiarová (1,1) potvrdila svoje postavenie medzi špičkou – na oboch položkách minula po jednom terči a opäť si zaslúžene vybojovala bronzovú medailu. Smolu mala Ema Kapustová (1,5) – po prvej streľbe atakovala čas najlepších, problém so zbraňou na druhej streľbe však znamenal 5 trestných kôl naviac. Napriek tomu to bolo výborné 9. miesto. Hlboké ťažké trate nevyhovovali Deniske Kaššaiovej (2,3) ani Emme Petalíkovej (2,5), obsadili 17. a 20. miesto.
Aj napriek neustálemu vytrvalému dažďu sa podujatie s dvoma stovkami pretekárov zo štyroch krajín nieslo vo výbornej, až rodinnej atmosfére, čo veľmi ocenil aj prezident Slovenského zväzu biatlonu JUDr. Ján Hyža a Primátorka Revúcej MVDr. Eva Cireňová, ktorá v ťažkých podmienkach priamo na strelnici aj osobne pomáhala pri organizácii.
Letná biatlonová sezóna 2014 je za nami. So ziskom troch titulov a celkovo 10 medailí z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone sa zaradí medzi tie najúspešnejšie.
Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k organizácii tohto podujatia a veríme, že sme ich výsledkami aj celým priebehom potešili.
Po krátkej prestávke sa začíname pripravovať na sezónu zimnú a želáme si, aby sme za snehom nemuseli cestovať celú zimu, ako tomu bolo vlani.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
picasa_albumid=6060355297315482625
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-