Rožňavské Bystré - Hrhov 3:1 (2:0). I. trieda - 6. kolo - 8.9.2013. Góly za domácich: Urban 3. Od začiatku zápasu začali obidve mužstvá hrať útočný aktívny futbal, bez zbytočných špekulácií. Už v 2. minúte Liptákova delovka opečiatkovala brvno brány Hrhova a v zápätí Dorkinova strela šla tesne vedľa brány. Hostia boli v úvode vyrovnaným súperom, no neboli príliš nebezpeční. V 7. minúte vnikol po ľavej strane do 16-ky súpera Lompart, no jeho strelu zblízka brankár vyrazil. V 18. minúte si pripravil loptu na strelu Lipták, jeho strelu však brankár hostí opäť vyrazil. Do čistej šance sa dostal o minútu neskôr Urban, ale jeho strela po zemi sa odrazila iba od tyče pred Dorkina, a ten spálil ďalšiu tutovku. Obrana hostí v 26. minúte vyrobila hrúbku, k lopte sa dostal Urban a spoľahlivo zakončil. 1:0 V 28. minúte sa aj Hrhovčania prezentovali peknou strelou na Koncza, no ten si s ňou poradil. Kuchta v 31. minúte poslal dlhú loptu z obrany na polku súpera, tú predĺžil Lipták na Urbana, ktorý nezadržateľne vnikol do 16-ky a zvýšil na 2:0. V 37. minúte sa mohla ešte ujať strela z 35. metrov, ktorú vyslal Jaro Gallo, no skončila len na tyči blízko spojnice hrhovskej brány.
Druhý polčas začali lepšie Bystrania a už v 46. minúte mohol Lompart zvýšiť stav, no jeho strelu zblízka brankár vyrazil. Potom prišiel nepochopiteľný útlm domácich, čo bola voda na mlyn pre hostí. Tí prebrali aktivitu a boli lepším mužstvom na ihrisku v 2. polčase. Svojou snahou a aktivitou sa veľmi často dostávali do 16-ky domácich. Ich snaha bola korunovaná gólom, ktorým znížili v 64. minúte na 2:1. Bystrania však po jednom z protiútokov v 73. minúte Urbanom zvýšili na 3:1. Na technickú strelu k žrdi spoza 16-ky nemal brankár žiadnu šancu. V 80. minúte musel predčasne pod sprchy kapitán hostí Veverica po 2. žltej za kritiku rozhodcu. V 82. minúte strelil Lipták spoza 16-ky regulérny gól, no rozhodca ho pre údajný predchádzajúci ofsajd neuznal. Hostia taktiež dve minúty nato strelili gól, no ten tiež pre údajný ofsajd neplatil. Za zmienku stoja ešte dve pekné strely Hrhovčanov v závere, ktoré však dali vyniknúť spoľahlivému Konczovi.
Pred 100 divákmi rozhodoval Gálik.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, Kuchta, Filip Čapo, Galata, Demjan, Jaro Gallo, Lipták, Lompart, Dorkin, Tomko, Urban ml. Striedali: Minčík, Očkaik.
Miloš LENG
Najlepší strelci I. triedy po 6. kole:
11 gólov: J. Urban (Rožň. Bystré), J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
7 gólov : J. Rencsok (Drnava)
6 gólov: G. Zsila (Krh. Dlhá Lúka)
5 gólov : F. Čapó (Rudná), O. Liptai (Vyšná Slaná)
4 góly: Mázik (Drnava), J. Rochl (Štítnik), N. Kovesdi (Dlhá Ves), E. Tomi (Slavošovce), N. Bodnár (Hrhov)
3 góly: O. Vysoký, Z. Molčan (obaja Rudná), A. Krága (Štítnik), Cs. Flander (Dlhá Ves), Balco (Slavošovce), P. Zabrel, M. Gallo (obaja Vyšná Slaná), Korintuš (Krh. Dlhá Lúka), Minčík (Rožň. Bystré), M. Dunka (Hrhov), P. Pál Baláž, O. Šaláta, M. Fifik (všetci Jablonov n/T), I. Gallo (Vlachovo), atď.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-