Rožňavské Bystré – Hrhov 5:3 (2:2). Na ihrisku v Rožňavskom Bystrom sa odohral dramatický zápas 20. kola II. triedy, z ktorého sa nakoniec tešili domáci hráči. Hrdinom zápasu bol Janko Urban ml., ktorý strelil štyri góly domácich. Aj keď Bystrania počítali s tým, že Hrhov bude lepším súperom ako béčko Gemerskej Polomy, ale až takú ofenzívu zo strany hostí nečakali. Prvých 15 minút sa Bystrania nevedeli poriadne dostať na polovicu Hrhovčanov, ktorí svojimi presnými a hlavne rýchlymi kombináciami poriadne dávali zabrať hlavne domácim obrancom. Ich snaha vyústila do ich prvého gólu, ktorý strelili Bystranom po nedôslednom pokrytí Hrhovských útočníkov v 18. minúte. 0:1. Druhý polčas Bystrania začali vo veľkom štýle a v 50. minúte po priamom kope J. Urbana ml. Už bolo 3:2 pre Bystré. Bystrania naďalej dostávali hostí do úzkych a hlavne J. Urban ml. Ukázal, že je momentálne najlepším strelcom II. triedy. V 53. minúte sa opäť pekne uvoľnil a pridal štvrtý gól Bystrého. 4:2. O pár minút nato mal samostatný nájazd na brankára Hrhova Tomko, ktorý však nedokázal šancu premeniť. Po jednej z mála návštev v domácej 16-ke Hrhovčania prelobovali Máťaša a stav sa menil na 4:3. Ďalšie dva nájazdy J. Urbana na brankára sa skončili neúspešne, no v 75. minúte opäť J. Urban ml. potvrdil svoju dobrú formu a zvýšil svojím štvrtým gólom v zápase na 5:3. Tento gól už hostí zlomil a Bystrania už do konca zápasu výsledok aj s desiatimi hráčmi ustrážili.
Pred 90 divákmi rozhodoval Šofranko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Fabian, Valent, Hajdu (ČK ), Krága, Dorkin, Leng, Čapó, Rusnyák, Tomko, J. Urban ml.. Striedali: J. Urban st., Bernát, Galata.
Text: Miloš Leng
Foto: Janko Molnár
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 20. kole: 33 gólov - J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 - gólov Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 15 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - R. Lörinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó, G. Veverica (obaja Hrhov), T. Novák (Dedinky), 11 gólov - F. Čapó (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), 10 gólov - T. Lörinc (Kečovo), I. Széplaky (Čoltovo), J. Spišák (Jovice), atď.
{gallery}futbal/2011/20{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-