Z rozhodnutia Rady a Výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu v Rožňave sa o poslednom účastníkovi, ktorý doplní štrnásťčlenný peletón štartujúcich mužstiev v nastávajúcom futbalovom ročníku I. triedy rozhodne po barážovom stretnutí medzi mužstvami Plešivca a Hrhova.Baráž je spravodlivá
K barážovému stretnutiu zaujal oficiálne stanovisko predseda ObFZ v Rožňave Ján Džubák. „Po odstúpení Honiec ostáva v prvej triede voľné miesto. Nakoľko sa posledný Plešivec považuje za vypadávajúceho a piate mužstvo z druhej triedy sa nepovažuje za postupujúceho odohrá sa barážový zápas. Je to najspravodlivejšie riešenie tejto situácie. Oba kluby s touto možnosťou súhlasili, čo osobne kvitujem. My nehľadáme ako futbal rozdeľovať, ale ako ho spájať. Bude to zároveň konfrontácia síl dvoch mužstiev z rozdielnych priečok i tried, “ vysvetlil J. Džubák.
Zakopnutie v Bohúňove chcú odčiniť
Hrhovčanom ušla štvrtá postupová priečka v poslednom odvetnom stretnutí na pôde Bohúňova. Domáci, nakoľko prehrali v Hrhove na jeseň 2:0, potrebovali vyhrať najmenej rozdielom troch gólov a neinkasovať. Hrhovu stačil v tomto prípade jediný gól. „Bohužiaľ, nevyšlo to. Celou cestou sme boli v pohode a cieľom bolo jednoznačne víťazstvo. Po inkasovanom góle však prišla ďalšia chyba, keď po penalte, nariadenej v prospech domácich náš gólman síce loptu vyrazil, ale domáci útočník ju dorazil do siete skôr ako mohli zasiahnuť naši obrancovia. Bol to zlomový moment, ktorý sa nám neskôr vypomstil. Nielenže sme nevyhrali, ale nedosiahli sme ani jediný potrebný gól. Už ani nepamätám, kedy naše mužstvo hralo v prvej triede, a preto verím, že s kompletným kádrom po baráži naplníme náš dlhodobý cieľ,“ uviedol predseda FK Hrhov Alexander Bartók.
Situácie nie je ružová
Plešivčania, ktorí už majú síce z minulosti za sebou aj skúsenosti z regionálnych trávnikov, sú však na tom momentálne o niečo horšie, nakoľko budujú omladený káder. Nebyť odpočítaniu troch bodov po súťaži mohli mať záchranu vo vrecku. Správu o baráži najprv prijali s nevôľou, ale nariadenie ŠTK rešpektujú. „Pred časom bola v podobnej situácii Rožňava, ktorá skončila na poslednom mieste, avšak po vystúpení Sečoviec v súťaži zotrvala. Z tohto dôvodu si myslím, že sa to mohlo aplikovať aj v okrese. Pred časom sme postúpili do jednotky ako jediné mužstvo bez prehry a doteraz sme späť nespadli. Bola aj slávnejšia história, keď sme až dvakrát okúsili regionálne trávniky v najnižšej súťaži. Vypadnúť totiž do prvej triedy je ľahšie stráviteľné, ako padnúť na dno do dvojky. Momentálne sme však v ťažkej situácii, káder je omladený, chlapci neskúsení a je potrebné ho dlhodobo budovať. Samozrejme, do baráže ideme s ambíciou uspieť, aj keď to nevidím ružovo,“ konštatoval Ján Šofranko, člen výboru FK Plešivec.
Barážové stretnutie sa odohrá v nedeľu 10. júla 2011 na ihrisku Kovstavu v Nadabule so začiatkom o 17.00 hod.
Karol Csobádi
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-