Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 2:1 (1:1), gól Bystrého: Dorkin. Bystrania sa spod Radzimu vrátili zo zápasu 13. kola I. triedy s Vyšnou Slanou naprázdno, aj keď mali zálusk aspoň na bod. Bystrania začali už tradične zápas s nepresnými prihrávkami a hľadaní sa na ihrisku. Domáci Vyšnoslanci to využili v 11. minúte, keď sa poľahky po autovom vhadzovaní dostal k lopte domáci hráč a sám pred Konczom nezaváhal.1:0. Bystrania v nasledujúcich minútach hru vyrovnali a v 20. minúte mohol Minčík po úniku z ľavej strany vyrovnať, no jeho strela smerovala do rúk domáceho brankára. Domáci tiež potom prepásli šancu, keď ich hráč zblízka prekopol bránu. V 40. minúte sa z 30 metrov z Druhý polčas začali lepšie domáci. V 54. minúte odpískal Chomjak prísnu jedenástku proti Bystrému, Koncz ju však vyrazil. O tri minúty neskôr, po nedorozumení Koncza s obrancami Slanci zblízka dali svoj druhý gól. V ďalšom priebehu sa už hralo bez šancí iba medzi 16-kami, aj keď miernu prevahu mali domáci, ktorí ťažili hlavne z nepresných prihrávok Bystranských hráčov.
Pred 50 divákmi rozhodoval J. Chomjak.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Dorkin, Valent, Ján Gallo, Kuchta, Jaro Gallo, Čapó, Urban, Ján Gallo (farár), Minčík, Hajdu. Striedali Rusnyák, Ujházi.
Text a foto: Miloš Leng
{gallery}futbal/2012/13kolo/{/gallery}
Ostatné zápasy 13. kola I. triedy:
Hrhov - Betliar 0:1, Jablonov n/T - Brzotín 5:2, Krh. Dlhá Lúka - Drnava 5:1, Vlachovo - Slavošovce 3:1, Rudná - Dlhá Ves 6:0.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 13. KOLE:
Zápasy 14. kola I. triedy vo futbale 6. 11. 2011 o 14.00 hod.:
Rožňavské Bystré – Bohúňovo, Rudná – Slavošovce (10.30 hod.), Vlachovo – Drnava, Krh. Dlhá Lúka – FK Brzotín, Jablonov n/T – Tatran Betliar, Hrhov – Vyšná Slaná. Dlhá Ves má voľno.Dohrávka 7. kola I. triedy 13.11.2011 o 13.00 hod.: Vyšná Slaná - Bohúňovo.
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-