Gyömbér, ktorý je odchovancom MFK Revúca a od roku 2014 aj reprezentant Slovenska. Momentálne pôsobí v talianskom prvoligovom mužstve AS Rím. V kategórii najlepší športovec senior boli popri N. Gyömbérovi nominovaní aj Ľubomír Bodor - kickbox, Marek Emerici - armwrestling, Michal Valaštek - kulturistika.
V kategórii najlepší mládežnícky športovec si z rúk primátorky mesta Evy Cireňovej cenu prevzala iba 12 ročná Simona Sokolová, víťazka svetového pohára v kickboxe v Szegede. Do tejto kategórie boli nominovaní aj Ema Kapustová – biatlon, Jaroslav Bőhlke - silový trojboj.
Ocenenie Najlepší športový kolektív – seniori bolo udelené nohejbalistom NK Revúca za víťazstvo v Slovenskom pohári 2015. Družstvo mužov NK Revúca A v zložení: Útrata Marián, Szilágyi Daniel, Kilík Ján ml. a Černota Milan sa pod vedením trénera J. Kilíka zaslúžilo už o druhý zisk tejto cennej trofeje pre náš klub a natrvalo sa zapísalo mesto Revúca a jeho Nohejbalový klub do dejín Slovenského nohejbalu, ako viacnásobného víťaza SP.
Ocenenie Najlepší mládežnícky športový kolektív si prevzali futbalisti z MFK Revúca - Starší dorast U19 v zostave: Peter Okruhlica, Lukáš Korim, Juraj Tamáš, Vladimír Horvát, Erik Urc - kapitán, Maroš Samko, Dávid Mokoš, Michal Bukóci, Aleš Boldy, Peter Miartin, Marcel Kasper, Štefan Rusňák, Denis Fulop, Andrej Fečkanin, Vladimír Levický. Pod vedením trénera Jána Švihlu sa pokúšali o postup do III. ligy niekoľko sezón, ale v závere sezóny no v sezóne 2014/15 potvrdili dlhoročnú dobrú prácu s mládežou a súťaž vyhrali.
Ocenenie mesta Revúca za najúspešnejšieho funkcionára v oblasti športu za rok 2015 si prevzal Ján Kilík. Od vzniku Nohejbalového klubu v roku 1995 vzniku patrí medzi hlavných organizátorov nohejbalu v meste. Od samého začiatku v klube nielen aktívne hrával, ale postupne aj začal zaúčať a trénovať nohejbal mladých. Dosahoval a stále dosahuje so svojimi zverencami veľmi pekné úspechy, tak na Slovensku, ako aj v zahraničí.
Ocenenie mesta Revúca za celoživotný prínos k rozvoju športu v meste Revúca bolo udelené Júliusovi Stráňaiovi. V roku 1970 založil kulturistický oddiel v Revúcej, ktorý viedol až do roku 1990. Za 20 rokov získal oddiel veľa medailí a ocenení. Medzi jeho najúspešnejších zverencov patrili Rudolf Holzknecht, Ľubomír Hrebenda. V roku 2011 založil Junior Club, ktorý vedie v posilňovni v budove Centra voľného času. Venuje sa širokej základni od žiakov až po seniorov.
Programom podujatia sprevádzal moderátor RTVS Ján Žgravčák a v kultúrnej časti vystúpil folklórny súbor Lykovec.
Foto: Peter Poboček
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-