
Futbal (1450)
Podradené kategórie
Jedenásť gólov v siedmom kole prinieslo vo futbalovej Rudnej radosť aj divákom
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 7. KOLO
MFK Rožňava – FC Lokomotíva Košice 0:1 (0:1). G: J. Beliš. ŽK: K. Šikúr, A. Tamáš – M. Uvegeš, E. Koneracký, S. Kiš. R: M. Maličký – D. Bobko, M. Turcsányi. DS: J. Michna. Div.: 250
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Juraj Horvát, Tomáš Gecelovský, Filip Szabó, Yelzhas Kambarov, Jozef Krajlik (46´ Á. Tamás), Michal Domik, Kristian Šikur, František Gyenes (80´ J. Korfanta), Filip Kovács, Jaroslav Figúr (C) (80´ A. Hajduk).
LOKOMOTÍVA: Samuel Kiš - Richard Karafa (73´ S. Čorňak), Matej Podstavek (C), Šimon Šimko, Adrián Pačinda, Martin Leško, Patrik Grega, Erik Koneracký (84´ M. Ondrejkovič), Marcel Üvegeš (55´ O. Zubenko), Miroslav Ivan (73´ N. Kriška), Jakub Beliš (55´ K. Štovka).
Hostia z Košíc nastúpili v Rožňave v najsilnejšej zostave. Teda aj s najlepšími strelcami V. ligy M. Ivanom a Leškom. Ich cieľom bolo získať 3 body. Hostia sa ujali vedenia už v 19. minúte gólom Beliša, ale domáci podali výborný výkon a najmä v druhom polčase visel gól Rožňavy na vlásku. Stretli sa dve popredné mužstvá tabuľky a diváci videli zaujímavý zápas. Chýbal iba gól domácich.

V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o strelcoch vo futbalových kluboch na Gemeri, nových prestupoch v kluboch v ObFZ Rožňava a v závere je predstavený futbalový klub OFK Vyšná Slaná. Text dopĺňa fotografia FK Krásnohorské Podhradie – účastník 5. ligy – JUH.
Strelci Rožňavy:
6 – F. Gyenes
4 – Figúr
3 – Kovács
2 – Domik, Krajlik
1 – Korfanta, Hajdúk, Tamás
Na niektorých futbalistov sa usmievalo už jesenné slniečko
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 6. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Gelnica 0:2 (0:1). G: T. Kaľavský, M. Munnich. ČK: J. Fatľa – 0, ŽK: M. Ďuríček, N. Vozár, D. Vojčík – M. Munnich, A. Schutz. R: P. Ištoňa – M. Turcsányi, Š. Ľaš. DS: J. Lacko. Div.: 100
PODHRADIE: Dávid Džačár - Daniel Vojčík, Tomáš Hajdúk, Roland Fabián, Norbert Vozár (64´ N. Luko), Ján Kovács, Martin Ďuríček, Jakub Fatľa, Daniel Tisza (58´ J. Benedik), Tomáš Revúcky (C), Richard Kardos (74´ F. Faško).
GELNICA: Štefan Burkuš - Lukáš Petrík, Ľubomír Maliňák (C) (87´ P. Petko), Tomáš Kaľavský, Dávid Pernický (89´ V. Varga), Michal Munnich, Dominik Humeňanský, Marek Mihalik, Michal Števlík, Alexander Schütz (77´ S. Kuraj), Michal Gere.
O výsledkoch futbalových klubov z regiónu Rimavská Sobota vo vyšších súťažiach
Napísal(a) Š. Tomášik
V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o aktuálnych futbalových výsledkoch z nášho regiónu. Tentokrát však o ide o výsledky mužstiev z ObFZ Rimavská Sobota a to vo vyšších súťažiach.
V najvyššej súťaži je MFK Rimavská Sobota - III. LIGA a najlepšie v tabuľke bola do 4. kola Iskra Hnúšťa, ktorá dovtedy neprehrala bola lídrom. Ku každému FK sú uvedené výsledky, najlepší strelec a umiestnenie v tabuľke.
3. liga – VÝCHOD
R. Sobota – Slávia TU Košice 3:1
R. Sobota – Giraltovce 3:0
R. Sobota – Svidník 1:5
Oravské Veselé – R. Sobota 3:1
R. Sobota – Lipany 1:1
Futbalové hody už začiatkom septembra v Krásnohorskej Dlhej Lúke i v Dobšinej
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
V. liga JUH VsFZ – 5. kolo
MFK Rožňava – OFK Vojčice 3:0 (0:0). G: F. Kovács, Á. Tamás, A. Hajdu. ŽK: 0 – M. Tokár, O. Vaško, K. Hirko. R: P. Ištoňa – V. Michalík, M. Marušinová, DS: M. Černica. Div.: 450.
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Juraj Horvát, Tomáš Gecelovský, Filip Szabó, Yelzhas Kambarov, Kristian Šikur, Jozef Krajlik, Michal Domik, František Gyenes (75´ A. Hajduk), Filip Kovács (C), Ákos Tamás.
VOJČICE: Dávid Fitere - Gabriel Schaffer (C), Samuel Sarik, Martin Plávka, Jakub Magnes, Marek Obrin (71´ T. Cili), Ján Polák (79´ Š. Vaško), Miroslav Tokár (74´ D. Baník), Vlastimil Pačuta, Kristián Hirko, Oliver Vaško (71´ B. Vereb).
Odstúpenie FK Gemerská Hôrka zo VI. ligy Košicko-gemerskej skupiny po štyroch kolách
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Gemerská Hôrka po pôsobení v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava v roku 2022 postúpil do 6. ligy Košicko-gemerskej skupiny z 2. priečky. Po štyroch kolách v novom ročníku 2022 – 2023 však došlo k odhláseniu zo súťaže. V príspevku sa dočítame o dosiahnutých výsledkoch a príčine odhlásenia. Text dopĺňa fotografia.
Výsledky v ročníku 2022 /2023 prípravných a majstrovských zápasov do odhlásenia
Letná príprava
Turnaj v G. Hôrke: G. Hôrka – Gesztelyi 0:1, G. Hôrka – Kráľ 4:1
G. Hôrka – Krh. Dlhá Lúka 2:3, góly: Jankóšik, Medentski

FK Gemerská Hôrka po štvrtom kole VI. futbalovej ligy stále bez bodu i gólov
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 4. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Rožňava 1:2 (1:0). G: T. Revúcky – J. Korfanta, J. Krajlik. ČK: M. Boroš – 0. ŽK: R. Fabián, J. Kovács – Y. Kambarov, K. Šikur. R: J. Dušek – J. Székely, D. Puškáš, DS: J. Michna. Div.: 500.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Jakub Fatľa, Daniel Vojčík, Štefan Dorkin (79´ P. Boroš), Roland Fabián (79´ M. Ďuríček), Michael Boroš, Filip Faško (39´ J. Benedik), Tomáš Hajdúk, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Ján Kovács.
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Juraj Horvát, Tomáš Gecelovský, Filip Szabó, Yelzhas Kambarov (70´ Á. Tamás), Kristian Šikur, Jozef Krajlik, Michal Domik, Jozef Korfanta, Filip Kovács (84´ A. Hajduk), Jaroslav Figúr (C).
Futbalové debakle našich mužstiev na východe Slovenska v treťom kole
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. liga JUH VsFz – 3. KOLO
Družstevník Malý Horeš – FK Krásnohorské Podhradie 5:0 (2:0). G: D. Šváb, G. Molnár, A. Jáger, P. Ballók, S.D. Seman. ŽK: T. Varga – T. Hajdúk, J. Fatľa. R: M. Bochnovič – E. Sabol, M. Valčo. DS: L. Grip. Div.: 150.
HOREŠ: Márk Orosz - Dionýz Šváb, Adrián Jáger (86´ L. Dako), Tomáš Varga, Gabriel Molnár (69´ M. Volesko), Martin Tóth, Peter Ballók (79´ A. Berta), Gergo Galambos (79´ R. Orgován), Štefan Kováč (C), Norbert Horňák (86´ E.D. Seman), Flórián Pituk.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Jakub Fatľa, Daniel Vojčík (C), Štefan Dorkin, Roland Fabián, Michael Boroš, Filip Faško, Tomáš Hajdúk, Martin Ďuríček, Norbert Luko (86´ Š. Kún), Norbert Vozár.
Pohyby v kádroch mužstiev 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
Počas letného prestupového obdobia dochádza prestupom a hosťovaniam vo futbalových kluboch. Práve v príspevku sa dočítame o príchodoch a odchodoch v kluboch 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava. Prestupový termín ešte trvá a nie je vylúčené, že dôjde aj k ďalším prestupom a hosťovaniam.
FK Tatran Betliar
Prišli:
Marek Šály (Rožňavské Bystré), Matej Chochol (Rožňava), Maroš Bakoš, Marko Zatroch, Lukáš Boňko, Miloš Schvarz (všetci ŠK Polom Gemerská Poloma)
Odišli:
Ladislav Buday (Drnava), Miloš Gallo (Rožňavské Bystré)
Viac...
Ktoré futbalové mužstvá nášho regiónu pozvú divákov na zber jesennej úrody?
Napísal(a) MG od
Druhé ligové kolá mužstiev nášho regiónu pokračovalo nie ktovie akými výsledkami. V najťažšej situácii sa z vyšších líg ocitajú futbalisti FK Gemerská Hôrka, ktorá zatiaľ nezískala nielen čo len bod, ale nestrelila svojim súperom ani jeden gól. Pravda, zatiaľ je ešte veľa času pred všetkými účastníkmi futbalových súťaží a mnoho sa iste zmení aj k dobrému. Kluby okresnej súťaže sa takisto rozdelili do 2 skupín: tie ktoré podávajú slušné výkony, ale žiaľ aj také, ktoré vlani patrili medzi hornú časť tabuľky a dnes sú na jej chvoste. Spomedzi nich „vyniká“ Zlatý klas Dlhá Ves, ktorej futbalisti doteraz nepotešili nielen svojich fanúšikov, keď nezaznamenali ani gól a bodovo sú na nule. Podobne je to i s hráčmi Gemerskej Polomy, ktorí z dvoch zápasov majú skóre 0:11! Pozrime sa nižšie na jednotlivé majstrovské zápasy podrobnejšie.
Víťazi ObFZ Rožňava vo futbale v kategórii dorast v rokoch 1996 – 2020
Napísal(a) Š. Tomášik
V tlači bola pomerne málo venovaná pozornosť mládežníckym súťažiam. Práve v príspevku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o víťazoch ObFZ Rožňava v kategórii dorast od roku 1996 doteraz (posledné dva ročníky sa nehrali). Text dopĺňa fotografia. V závere príspevku sú uvedené kádre dvoch víťazov.
Prehľad víťazov:
1995 / 1996 K. Teplica
1996 / 1997 Rožňava
1997 / 1998 Hrhov
1998 / 1999 Dobšiná
1999 / 2000 Plešivec
V novom futbalovom ročníku 2022/2023 po novom začali aj na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Prvý tohtoročný augustový víkend zaregistroval pre futbalové kluby aj nášho regiónu vážnu zmenu. Vďaka novej organizačnej úprave sa kluby, ktoré do konca futbalového ročníka 2021 – 2022 súťažili napríklad v IV. lige JUH VsFZ a nepostúpili v ročníku 2022 – 2023 súťažia v novej V. lige JUH VsFZ. Z nášho okresu teda v tejto súťaži sú zaregistrovaní FK Krásnohorské Podhradie a postupujúca MFK Rožňava z V. ligy K – G skupiny. Bývalá V. liga K – G má v novom ročníku názov VI. liga K – G a z nášho okresu postúpil do nej z druhého miesta 6. ligy ObFZ Rožňava FK Gemerská Hôrka. Z najvyššej okresnej súťaži 6. ligy ObFZ Rožňava vznikla premenovaním 7. liga ObFZ Rožňava. Tento víkend zároveň začal aj v našom regióne nový futbalový ročník s uvedenými zmenami. Samozrejme, ak nerátame prestupy hráčov medzi nimi, ale aj v nich. V takomto poradí budeme po celý ročník uverejňovať výsledky zápasov od najvyššej súťaže k najnižšej.
Účinkovanie futbalových mužstiev z ObFZ Rožňava v V. lige Košicko-gemerskej skupine (2011 – 2022)
Napísal(a) Š. Tomášik
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-