Futbal (1541)
Podradené kategórie
Futbalový klub Tatran Betliar patrí po vypadnutí zo 6. ligy Košicko-gemerskej skupiny medzi popredné kluby v 7. lige ObFZ Rožňava. V roku 2016 skončil síce siedmy, ale v ďalších ročníkoch sa umiestňoval do piateho miesta. Práve o období rokov 2014 – 2026 sa dočítate v tomto článku, ktorý prináša prehľad kádrov, umiestnenia v konečnej tabuľke a mená najlepších strelcov. Pri dvoch anulovaných ročníkoch autor uvádza aspoň zloženie kádra. Text dopĺňa aj fotografia mužstva z aktuálnej sezóny.
Futbalisti TJ Tatran Betliar v nedávno skončenej sezóne 2025 / 2026 opäť potvrdili svoju stabilnú rolu popredného tímu v 7. lige ObFZ Rožňava, kde sa dlhodobo pohybujú v hornej polovici tabuľky a pravidelne bojujú o umiestnenie do 5. miesta.
Zverejnené v
Futbal
OFK Vyšná Slaná patrí medzi najúspešnejšie futbalové kluby ObFZ Rožňava za posledné roky. Podarilo sa mu obhájiť prvenstvo z minulého ročníka, naviac predtým sa umiestňoval vždy na popredných miestach tabuľky. V článku sa dočítame o jeho výsledkoch v ročníku 2025/2026. Okrem kádra, výsledkov v 7. lige a tabuľky nechýbajú zaujímavosti či prehľad strelcov. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec – Martin Gallo, Adam Gallo, Ján Gallo, Filip Gallo, Mário Tokarčík, Bryan Ruščin, Patrik Burik, Peter Niklas, Peter Rogos st., Peter Rogos ml., Dušan Kalis, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Marek Laurinc, Ondrej Kračún, Miroslav Seman, Sebastián Bizik, Štefan Domik, Patrik Varga, Ján Simeon Želinský, Richard Tobias Želinský, Miloš Bendík.
Zverejnené v
Futbal
pondelok, 06 júl 2026 14:04
Druhá najnižšia súťaž dospelých ObFZ Rožňava v rokoch 2014 – 2021
Napísal(a) Š. Tomášik
V tomto príspevku sa Ing. Štefan Tomášik zaoberá najnižšou súťažou ObFZ Rožňava v rokoch 2014 – 2021, teda kým nedošlo k jej zániku. V jednotlivých rokoch uvádza víťaza, meno najlepšieho strelca, zaujímavosti či kluby, ktoré pred štartom alebo v priebehu súťaže odstúpili alebo ak postúpilo do vyššej súťaže viac klubov ako jeden.
2014
Víťazom sa stal Lipovník, došlo k odhláseniu: Čoltovo, Kečovo, FK Brzotín.
Zaujímavosti: v súťaži boli aj rezervy MFK Dobšiná, Krh. Dlhej Lúky, Gemerskej Hôrky.
Najlepší strelec – A. Polyák – 16
Zverejnené v
Futbal
piatok, 03 júl 2026 17:14
Mladé rožňavské futbalové talenty zažiarili na turnaji v Moldave nad Bodvou
Napísal(a) MG
V sobotu 27. júna 2026 hostila Moldava nad Bodvou Turnaj oblastných futbalových zväzov v rámci Projektu podpory talentov (PPT) pre kategórie U12 až U14. ObFZ Rožňava vyslal do bojov výbery kategórií U12 a U13.
Mladší hráči z kategórie U12 predviedli skvelé výkony a turnaj ukončili bez prehry s bilanciou dvoch víťazstiev a jednej remízy. Tím U13 si pripísal jedno víťazstvo a dve prehry. Viacerí rožňavskí futbalisti svojou hrou upútali regionálnych trénerov a vybojovali si miesto v ďalšom výbere projektu.
Pod vedením trénerskej dvojice Vladislav Vávra a Ladislav Dávid reprezentovali ObFZ Rožňava títo hráči: Stanislav Šimčák, Alex Ambruž, Ladislav Tóthpeti, Michal Jesenák,
Zverejnené v
Futbal
streda, 01 júl 2026 15:34
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré v ročníku 2007/2008
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré v kategórii dospelých je už minulosťou, ale podľa ohlasov už dlho nemusí byť. V príspevku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o účinkovaní klubu v ročníku 2007/2008. Mužstvo vtedy skončilo na 5. priečke a mohlo aj vyššie, nebyť inzultácie. K dispozícii je káder, výsledky, tabuľky, meno najlepšieho strelca a Viete, že. Text dopĺňajú 2 fotografie.
Káder Rožňavského Bystrého: Marcel Čipka, Tomáš Dulovec, Viliam Máťaš – Miloš Leng, Ján Dávid, Ján Urban, Dušan Gajdoš, Štefan Ruszó, Štefan Rusznyák, Ivan Galata, Vladimír Valent, Dušan Račko, Ľubomír Uhrín,
Zverejnené v
Futbal
nedeľa, 28 jún 2026 07:46
Štatutárka MFK Rožňava Soňa Domiková: Sme veľmi radi, že sa nám podarilo privítať mladých futbalistov z viacerých krajín
Napísal(a) S. Domiková
Piaty ročník futbalového turnaja mládeže, ktorý zorganizoval MFK Rožňava máme už niekoľko dní za sebou. Vyvolal väčšinou pozitívne ohlasy najmä medzi futbalovou rodinou na hornom Gemeri. Tentoraz k nim pripájame poznatky o turnaji od štatutárky rožňavského klubu, pani Soni Domikovej: "Piaty ročník medzinárodného mládežníckeho futbalového turnaja opäť ukázal, že futbal je viac než len šport. Počas víkendu sa v Rožňave stretlo 36 tímov zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska vo vekových kategóriách U13, U11 a U9. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo privítať mladých futbalistov z viacerých krajín a vytvoriť pre nich prostredie plné športových zážitkov, nových priateľstiev a férových súbojov.
Zverejnené v
Futbal
pondelok, 22 jún 2026 14:11
Mladých futbalistov v Rožňave preverili nielen kvalitné výkony súperov, ale aj náročné rozmary počasia
Napísal(a) MG + AI
Piaty ročník Medzinárodného futbalového turnaja mládeže Rožňava 2026, ktorý organizoval klub MFK Rožňava v spolupráci s Mestom Rožňava a Košickým samosprávnym krajom, úspešne skončil v nedeľu 21. júna 2026. Podujatie prebehlo na Mestskom futbalovom štadióne v Rožňave a v tréningovom centre UT v Nadabule.
Kľúčové detaily o priebehu turnaja
- Účasť tímov: Na turnaji bojovalo 36 družstiev zo štyroch európskych krajín (Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko).
Zverejnené v
Futbal
sobota, 20 jún 2026 11:37
V Rožňave sa začal 5. ročník Medzinárodného futbalového turnaja mládeže
Napísal(a) MG + AI
Mestský futbalový štadión v Rožňave a tréningové centrum UT v Nadabule sa počas tohto víkendu (20. – 21. júna 2026) stali dejiskom veľkého športového sviatku. Domáci klub MFK Rožňava, v spolupráci s Mestom Rožňava a Košickým samosprávnym krajom, hostí jubilejný 5. ročník Medzinárodného futbalového turnaja mládeže.
Podujatie, ktoré sa už pevne zapísalo do kalendára top mládežníckych akcií v regióne, privítalo mladé futbalové talenty zo štyroch európskych krajín. Na trávnikoch v Rožňave a Nadabule sa v bojoch o cenné trofeje predstaví celkovo 36 družstiev zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.
Zverejnené v
Futbal
nedeľa, 14 jún 2026 21:32
Na hornom Gemeri: Majstrovská futbalová bodka s trpkou príchuťou: Rozhodcovská paródia a chýbajúci pohár
Napísal(a) MG OD + AI
Záver futbalových súťaží v ročníku 2025/2026 nielen na hornom Gemeri poznačil začiatok Majstrovstiev sveta vo futbale. Tie odštartovali 11. júna v troch amerických štátoch – USA, Kanade a Mexiku. Nie všetky doterajšie zápasy však priniesli divákom radosť, čo platilo aj pre súťaže na hornom Gemeri počas druhého júnového víkendu.Tento víkend však spečatil celkové víťazstvo futbalistov Vyšnej Slanej v aktuálnom ročníku, ktorý ukončili iba s jednou prehrou a jednou remízou. S horkosťou na jazyku však musíme hodnotiť posledný zápas v Krásnohorskom Podhradí. Z riadiaceho orgánu neprišiel nikto, kto by víťazovi odovzdal majstrovský pohár. Komentár k tomuto stretnutiu musí zabolieť každého, nielen futbalového fanúšika. Víťazstvo vo svojej súťaži si v tomto ročníku vybojovali aj starší dorastenci a starší žiaci MFK Rožňava.
Zverejnené v
Futbal
Futbalový klub Lipovník v minulosti patril medzi lepšie kluby v okrese Rožňava. Najväčším úspechom bolo 1. miesto v ročníku 2010/2011 a polročné účinkovanie v 5. lige (po jeseni odstúpil). Po obnove pôsobí v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava a aktuálne je na 9. mieste. V článku o jeho účinkovaní v ročníku 2025/2026 sú k dispozícii káder, doterajšie výsledky, aktuálna tabuľka, meno najlepšieho strelca a meno hráča, ktorý najviac odohral.
Káder: Mikuláš Štefánik, Štefan Dányi – Adrián Vozár, Alexander Szücs, Attila Görgei, Attila Herczeg, Dominik Kardos, Dávid Jánosdeák, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Michal Horváth, Norbert Vozár, Radovan Farkaš, Roland Szücs, Patrik Luspaj, Ondrej Kiss, Norbert Zupko, Ľudovít Gyenes, Tomáš Kuchta, Róbert Lipták, Zoltán Lipták, Roman Priam.
Zverejnené v
Futbal
Viac...
nedeľa, 07 jún 2026 14:34
Z futbalových tabuliek teraz vidíme, prečo sa jar pýta futbalistov, čo robili v jeseni
Napísal(a) MG od
Futbalové dianie na hornom Gemeri počas prvého júnového víkendu (6. – 7. júna 2026) sa nieslo v znamení vrcholiacich regionálnych súťaží, napínavého boja o záchranu a tradične silnej diváckej podpory na dedinských štadiónoch. Atmosféra v regióne odzrkadľuje emócie spojené s blížiacim sa záverom sezóny 2025/2026.
Hlavné aspekty a hodnotenie tohto víkendu zahŕňajú:
Boj o záchranu a ligové súťaže
- A-mužstvo MFK Rožňava: Hlavná pozornosť fanúšikov sa sústreďovala na MFK Rožňava v IV. lige.
Zverejnené v
Futbal
nedeľa, 31 máj 2026 18:55
Gratulujeme starším žiakom MFK Rožňava ku prvenstvu v II. futbalovej lige
Napísal(a) MG od
Posledný májový víkend priniesol futbalovým fanúšikom na hornom Gemeri zmiešané pocity. Kým futbalisti Rožňavy stále bojujú o udržanie sa v IV. lige, starší žiaci ich klubu dosiahli v II. lige vynikajúci úspech. Obsadili konečné 1. miesto a so svojím trénerom Milošom Gallom, bývalým popredným hráčom MFK, môžu oslavovať. Siedmoligoví účastníci zaznamenali v 24. kole nebývalú divácku kulisu. S výnimkou jediného zápasu prišlo na všetky ostatné stretnutia minimálne sto divákov. Fanúšikovia si tiež všimli, že v tomto kole sa zrodila jedna z najvyšších prehier sezóny. V meraní síl medzi Dobšinou a Rakovnicou utŕžil posledný tím tabuľky nepríjemný debakel 1:14. V tomto ročníku to však nebola najvyššia porážka, keďže doterajší rekordný výsledok mal až 18-gólový rozdiel.
Zverejnené v
Futbal
Futbalový klub Papiereň Slavošovce obnovil mužstvo dospelých v roku 2024. Po jeseni bol klub v tabuľke 7. ligy posledný, v konečnej tabuľke skončil predposledný. V článku sa dočítame o jeho účinkovaní v tomto období, pričom k dispozícii sú výsledky, tabuľka a káder.
Káder: Jozef Karalo, Karol Karalo – Ervín Karalo, Filip Viola, Jakub Radič, Ján Boldi, Ján Gábor, Ján Vido, Karol Tomi, Ladislav Fabian, Radovan Šimko, Roman Šimko, Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Jozef Sklenár, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Ondrej Vavrek, Norbert Sendrey, Milan Balco, Nikolas Boldi, Nikolas Zsiga, Filip Tomi, Igor Karalo, Ľubomír Viola, Vladimír Lalik, Stanislav Gunár, Stanislav Dzureň, Samuel Karvay, Martin Karalo, Matej Lompart, Ladislav Tomi, Erik Gažik, Erik Sendrey, Andrej Kašpar.
Zverejnené v
Futbal
pondelok, 25 máj 2026 10:08
Na hornom Gemeri prišlo viac divákov na siedmu futbalovú ligu než na štvrtú
Napísal(a) MG od
Tretí májový futbalový víkend bol poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. I napriek tomu sme zaznamenali vyššiu divácku návštevnosť na siedmej lige, ako na štvrtej, kde horný Gemer zastupuje rožňavský MFK. Tomu sa v tomto ročníku nedarí a drží sa na chvoste tabuľky. Tentoraz mali doma lídra ligy a napriek tomu, že sa snažil získať aspoň bod, nepochodil. Už dlhší čas si drží prvú priečku v 7. lige dospelých vyšnoslanský klub OFK a je už isté, že si aj tohto roku vybojuje prvé miesto v súťaži. Po uplynulom kole sa na poradí v tabuľke nič nezmenilo. Ponúkame vám teraz tiež výsledky mládežníckych súťaží v tomto regióne. Strelcom kola v 7. lige dospelých sa stal Gergö Djubók z Hrhova, ktorý trikrát v tomto kole skóroval. Tabuľku strelcov však aj naďalej vedie Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK s 36 gólmi.
Zverejnené v
Futbal
Strana 1 z 111
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
4. júl – Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
5. júl – Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár.
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
7. júl – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista.
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
10. júl – Libuša Mináčová (3.10.1925 Rimavská Sobota – 10.7.2006 Bratislava) – spisovateľka a publicistka.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
11. júl – Johanna Gyürkyová, rod. Markušová (11.7.1796 Ochtiná – 20.8.1865 Slavošovce) – zakladateľka slavošovských papierní, podnikateľka.
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
11. júl – Karol Nandrásky (2.12.1927 Jelšava – 11.7.2016 Bratislava) – evanjelický biblický teológ a filozof, vysokoškolský pedagóg.
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
12. júl – Ivan Krasko (12.7.1876 Lukovištia – 3.3.1958 Bratislava, pochovaný je v Lukovištiach) – básnik, prozaik, prekladateľ, chemický inžinier.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
12. júl – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
14. júl – Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry, publicista, evanjelický farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
22. júl – Gejza Andráši (Andrássy) (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 v Budapešť) – podnikateľ, politik.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
24. júl – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, výskumník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
26. júl – Juraj Kazamek (28.2.1882 Betliar – 26.7.1956 Koblenz) – hudobný skladateľ, husľový virtuóz, pedagóg.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-