
„Náučný chodník Kurinecká dubina začína hneď za autobusovou zastávkou v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda, následne pokračuje po spevnenej ceste smerom na Dúžavu a pri starej hruške na lúčke vedľa potoka Ľukva odbočí do lesa cez novú lávku. Trasa sa potom vracia smerom k nádrži a prechádza prírodnou rezerváciou. Potom sa delí na tzv. detský a veľký okruh. Kratšia trasa sa vracia späť k lávke cez potok Ľukva po hranici prírodnej rezervácie a dlhší okruh sa k lávke vracia trasou s miernym stúpaním ku lesnej ceste, ktorá vedie po hrebeni a schádza z nej k lávke kúsok pred križovaním lesnej a poľnej cesty nad Dúžavou,“ informovala dendrologička Správy CHKO Cerová vrchovina Veronika Rízová.
Súčasťou náučného chodníka je 10 stanovíšť vybavených informačnými tabuľami s textami v slovenskom, anglickom a maďarskom jazyku. Návštevníci získajú zaujímavé informácie nielen o rastlinných a živočíšnych druhoch, ktoré sa tu vyskytujú, ale aj o význame prírodnej rezervácie, o pôvode pasienkových lesov, o dopade klimatickej krízy na okolitú krajinu, o spôsobe hospodárenia v mestských lesoch a tiež o osude posádky amerického bombardéra, ktorý tu spadol počas druhej svetovej vojny. Chodník návštevníkov prevedie aj cez lokalitu, na ktorej sa v minulosti nachádzal pasienkový les, ktorého svedkami sú už len impozantné duby letné. Panoramatická vyhliadka, ktorá je súčasťou náučného chodníka, ponúka pohľad na Klenovský vepor či Fabovu hoľu a v prípade priaznivých podmienok aj na Poľanu či Ďumbier.
Od tretieho stupňa ochrany je pohyb mimo trasy označených náučných chodníkov zakázaný.
Všetky zásady pohybu, správania sa a ďalšie obmedzenia sú zaznačené na jednej z informačných tabúľ, ktorá je umiestnená za lávkou cez potok Ľukva. Náučný chodník Kurinecká dubina je výsledkom úzkej spolupráce medzi mestom Rimavská Sobota a Štátnou ochranou prírody SR – Správou CHKO Cerová vrchovina. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky – program Podpora najmenej rozvinutých regiónov.
Pomoc pri realizácii projektu o. i. poskytli: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, Technické služby mesta Rimavská Sobota a značkári Klubu slovenských turistov v Rimavskej Sobote.
Spracovala Marta Mikitová
podľa zdrojov:
https://www.sopsr.sk/web/?cl=21059
https://www.rimava.sk/region-obrazom/caro-kurineckej-dubiny/
Foto: ŠOP SR a T. Kusza
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/naucne-chodniky/434/naucne-chodniky/12599/naucny-chodnik-kurinecka-dubina#sigProGalleria9453827be6


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a