panny Márie, Vodnom mlyne, krasových priehradkách a penovcových jazierkach na potoku Buzgó. Počas svojich zastavení v priebehu do 60 minút sa návštevník oboznámi s krásami Národného parku Slovenský kras a s históriou prieskumu podzemného krasu. Na záver je možnosť navštíviť Krásnohorskú jaskyňu (po predchádzajúcom telefonickom objednaní sa) a okrem iných krás uvidieť tam aj jeden z najvyšších kvapľov na svete.
![]() |
![]() |
![]() |
Nultý panel je umiestnený na hrade Krásna Hôrka. Je tu základná informácia o svetovom prírodnom dedičstve – Jaskyne Slovenského krasu a informácie o lokalitách sprístupnených jaskýň regiónu. Panel 1. Svetové prírodné dedičstvo UNESCO a aktivity podzemia pre zápis do zoznamu. Trasa chodníka. Umiestnený je v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. 2. Kultúrne a prírodné hodnoty lokality Buzgó. Vodný mlyn. Kaplnka Svätej panny Márie, mokraďové rastlinné spoločenstvá. Umiestnený je pred mostom pri futbalovom ihrisku. 3. Penovce Slovenského krasu. Prírodné pamiatky Slovenského krasu, sladkovodné vápence- penovce a potreba ich ochrany. Umiestnený je pri chodníku pozdĺž penovcového telesa jazierok. 4. Krásnohorská jaskyňa. História prieskumu Krásnohorskej jaskyne. Mapa jaskyne a nesprístupnené časti jaskyne. Umiestnený je (aj panel 5, 6) v altánku pri vstupe do Krásnohorskej jaskyne. 5. História prieskumu a rozsah podzemného krasu. Cesta, ktorou prešli jaskyne Slovenského krasu k zápisu do svetového prírodného dedičstva. 6. Hodnoty jaskýň Slovenského krasu. Hlavné hodnoty jaskýň, druhotné výplne, živočíšstvo, georeliéf. Panely sú trojjazyčné – v slovenčine, maďarčine a angličtine.
Viac informácií:
http://www.slovensky-kras.eu/info/aktivity-a-sport/naucny-chodnik-jaskyne-slovenskeho-krasu-svetove-prirodne-dedicstvo/
Pripravuje Marta Mikitová





































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a