Realizátorom bola spoločnosť Art Archeology – Jozef Stankoviansky, ktorá vychádzala z poznatkov výskumu, ktorý tu realizovali pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied pod vedením, profesora Václava Furmánka a doktorky Kláry Markovej v rokoch 1985 až 1992. Zásluhy za súčinnosť pri realizácii patria aj Gemersko–malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote.“
Náučný chodník mapuje jednotlivé lokality, predstavuje výnimočné vzácne nálezy aj prostredníctvom priestorových modelov predmetov zo života obyvateľov na tomto území pred viac ako tromi tisíckami rokov. Doplnené sú aj modely územia, v 
ktorých sú naznačené jednotlivé sídla a náleziská, ktoré sa nachádzajú v južnej časti regiónu Gemer. Ako uviedol Jaroslav Hric z oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer: „Sme radi, že región Gemer prichádza s ďalšou novinkou, ktorá doplní atraktivity nášho regiónu, akými sú napríklad Národný park Muránska planina, či unikátne stredoveké kostoly s vzácnou výmaľbou. Verím, že takáto atraktívna prezentácia našej dávnej minulosti vzbudí záujem aj u návštevníkov a bude ich motivovať k návšteve regiónu.“
Projekt, ktorého celkový rozpočet bol 15 000 eur, bol realizovaný aj vďaka finančnej podpore vo výške 6400 eur z Rozvojovej agentúry BBSK cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer. Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj a cestovný ruch Ján Beljak uviedol: „Rozvojová agentúra BBSK prostredníctvom schémy pomoci podporuje projekty, ktoré majú potenciál byť stimulom rozvoja cestovného ruchu v regiónoch, alebo také projekty, ktoré rozvíjajú už jestvujúcu turistickú ponuku. Tento projekt je pre mňa výnimočný tým, že je postavený na dlhoročnej odbornej práci mojich kolegov archeológov a tieto poznatky sa okrem početných publikácií pre odbornú verejnosť pretavili aj do turistickej ponuky tejto malej obce na juhovýchode Banskobystrického kraja a návštevníkom pútavou formou prinesú informácie o každodennom živote našich predkov v praveku.“
Mgr. Viktor Brádňanský
Poznámka:
Prikladáme informáciu o polohe chodníka, ktorú uverejnila stránka Sobotnik.sk:
Včelince sú neďaleko rýchlostnej cesty R2, takže ak budete cestovať smerom na Rožňavu či opačne na Rimavskú Sobotu, stačí zísť výjazdom pri Tornali a do dediny je to len pár minút cesty. Prvé stanovište je priamo pri odbočke z cesty na Kráľ smerom do Včeliniec.
Je to archeoskanzen s piatimi stanovištiami, na ktorých sa návštevníci nielen dozvedia zaujímavosti zo zhruba sedemtisícročných dejín osídlenia tohto územia, ale uvidia aj verné repliky dávnovekých artefaktov. Môže to byť aj tip na výlet s deťmi, ktoré si tieto predmety na rozdiel od tých reálnych v múzeu môžu priamo ohmatať. Navyše ich neunudí, pretože spomínaných päť stanovíšť sa dá zvládnuť pomerne rýchlo.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-