Druhou formou podpory je sieťovanie aktívnych jednotlivcov, občianskych združení, neziskových organizácií alebo nadácií v meste a regióne s cieľom vytvoriť platformu na zdieľanie skúseností, know-how, ale aj vytváranie nových aktivít a iniciatív vo verejnom priestore. Súčasťou sieťovania subjektov aktívneho občianstva bude aj zmapovanie stavu tretieho sektoru v meste v regióne s dôrazom na ich portfólio a potreby. S cieľom posunúť úroveň diskusie budeme na jeseň hostiť nášho nórskeho partnera z organizácie Bjerkaker Learning Lab, ktorý nám sprostredkuje skúsenosti s prácou v treťom sektore v jeho domovskej krajine.
Nepriamou formou motivovania k aktívnemu občianstvu je naša aktuálna aktivita s názvom Pocitové mapy. Ide o on-line komunikačno-informačný nástroj, ktorým chceme získať informácie od Rožňavčaniek a Rožňavčanov o tom, ako sa cítia vo svojom meste. Týmto spôsobom sa napríklad dozvieme, ktoré miesta sú podľa nich príjemné, bezpečné, s kvalitnou zeleňou, priaznivé pre pohyb pešo alebo na bicykli, alebo naopak. Súbor piatich dvojíc otázok (pozitívna/negatívna) nám umožní získať prvotné informácie o stave verejného priestoru v meste z pohľadu jeho užívateľov. Ďalšie využitie výsledkov pocitových máp môže slúžiť ako významný odkaz pre poslancov a vedenie mesta, na ktoré časti Rožňavy sa majú zamerať. Inou formou využitia je spomínaný Participatívny rozpočet pre Rožňavu, v rámci ktorého môžu aktívne skupiny ľudí či združenia skvalitniť konkrétny verejný priestor, ktorý je podľa výsledkov pocitových máp zanedbaný.
Budeme veľmi radi, keď si nájdete niekoľko minút na Pocitové mapy a vyznačíte v nich miesta, ktoré sú pre vás v Rožňave dôležité.
Link na pocitové mapy: https://www.pocitovamapa.sk/roznava-2019/
Projekt Co-workingové centrum občianskej participácie podporil Active Citizens Fund – Slovakia. Tento fond je súčasťou Finančného mechanizmu EHP a Nórska 2014 – 2021, ktorým sa donorské krajiny Island, Lichtenštajnsko a Nórske kráľovstvo podieľajú na znižovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Naše občianske združenie Otvor dvor získalo do dlhodobého prenájmu mestskú budovu bývalého františkánskeho kláštora na Námestí baníkov (vedľa Kostola sv. Anny a Galérie Baníckeho múzea), ktorú postupne pretvárame do podoby Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor.
Link na FB: https://www.facebook.com/kcklastor.sk/
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.