Kým sa ešte pred 30 rokmi v našich končinách ponuka obmedzovala na párok v rožku, pečenú klobásku, hranolčeky, lángoše alebo sladké pirôžky, v deväťdesiatych rokoch ulice našich miest doslova zaplavila ponuka "fastfoodov" . A tak sme objavili kebab, gyros, gofri, mini pice, hamburgery, wrapy a bagety. Biznis model týchto prevádzok bol však najmä v prvých rokoch po revolúcii vo väčšine rovnaký: kúpiť tie najlacnejšie polotovary, s minimom nákladov ich ohriať a predať za čo možno najvyššiu cenu. Chuťový zážitok a zdravotný aspekt bol otázny, no hovoriť o kulinárskom umení sa tu v žiadnom prípade nedalo.
Ako to je dnes?
Dnes sú už tieto časy, zdá sa, definitívne za nami. Skutočne, jedlo na ulici už dávno prestalo byť iba o rýchlej a lacnej alternatíve ku kamenným reštauráciám. Sme náročnejší a sme ochotní za dobrú službu aj niečo priplatiť. Nepochybne tu svoju rolu zohráva aj meniaci sa životný štýl mladých ľudí, a to najmä vo väčších mestách.
Jedlo na ulici sa predáva spod plátenných šiatrov, z okienok drevených mini domčekov, prívesných vozíkov, pojazdných karavanov alebo rôznych foodtrackov v tých najrozmanitejších dizajnoch, od retro áut cez tie vtipne pomaľované, luxusné, až po autá v tvare klobásy. Ponuka je naozaj široká a zahŕňa všetky možné chute, spôsoby prípravy , ingrediencie a jedlá svojím pôvodom siahajú snáď na všetky kontinenty.
Relatívnou novinkou posledných rokov je usporadúvanie streetfood festivalov, kde sa na jednom mieste, najčastejšie počas víkendu, môžu predstaviť "gastro stánky" so svojimi špecialitami. Tieto festivaly sa stretávajú s veľkým ohlasom a ľudia ich veľmi radi a v hojnom počte navštevujú.
Gastronomický zážitok na ulici, možno už aj vo vašom meste.
A tak za skutočne kvalitným streetfoodom už nemusíme vycestovať niekde do Londýna, Kodane, Barcelony alebo Berlína, ale úplne postačí porozhliadnuť sa na sociálnych sieťach, alebo začítať sa v blogoch foodtravelerov či nespočetných turistických portáloch a určite nájdete nejaký aj v neďalekom okresnom meste. A tak sa často stáva, že za skutočne výnimočnou streetfood prevádzkou sa cestuje často aj viac ako len desiatky kilometrov. Paradoxne tak namiesto rýchleho jedla záujemcovia o kulinárske zážitky stoja v dlhých radoch alebo dokonca s časenkami v rukách. Odmenou im však často býva skutočný gastronomický zážitok. Grilované, pečené, varené, dusené alebo aj celkom surové mäsá, rebierka, krídelká, klobásky, syry, zelenina, zemiaky na tisíc spôsobov a na tom všetkom najrozmanitejšie dresingy, omáčky, dochucovadlá. Bonusom je príprava jedla priamo pred vašimi očami, kedy vidíte nielen ako sa váš pokrm pripravuje, ale najmä z čoho. Predajcovia sa snažia zaujať aj samotným podávaním jedál, obalmi, obrúskami, sedením, osvetlením, skrátka čímkoľvek, čím by vám spríjemnili váš gastro 
zážitok. Koncept býva rôzny. Zatiaľ čo niektoré prevádzky vsádzajú na národný princíp (talianska, mexická, francúzska kuchyňa), iné na konkrétnu surovinu či produkt (zemiaky, vajcia,fašírky, buchty), ďalší si vybrali rovno svoju tému. Napríklad žilinský butcher's bits , ako už napovedá nazov (mäsiarove kúsky), ponúka na svojom grile všetko, čo nájdeme v dobrej mäsiarni a dopĺňa to skvelými burgermi, napríklad aj z jelenieho mäsa.
Jednoducho dnešný streetfood už dávno nie je fastfood. Vďakabohu.
Spracoval: Ing. Boris Halaj
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.