Teda v krajine, kde je sústredená polovica celosvetovej populácie ošípaných, v krajine, ktorá skonzumuje viac ako 65 % všetkej bravčoviny dochovanej na tejto planéte. Výtlak čínskeho bravčového priemyslu sa odhaduje na 128 mld. USD.

Bravčové mäso je najviac konzumované mäso v Číne. Priemerný Číňan spotreboval v roku 2018 až 53 kg mäsa, pričom bravčové mäso predstavovalo z toho takmer 64 %. Spotreba mäsa v rozvíjajúcej sa čínskej ekonomike pritom stúpa z roka na rok nezadržateľným tempom. Kým v roku 2011 to bolo ešte len 43,8 kg, pre rok 2020 sa spotreba na hlavu odhaduje na úrovni 55,7 kg, čo predstavuje nárast o viac ako 27 % iba za posledných 9 rokov.
Účinky epidémie na takom obrovskom trhu sú okamžité a drastické. V samotnej Číne sa pultové ceny bravčového mäsa a mäsových výrobkov zvýšili o desiatky percent a tento rast stále pokračuje. Odhaduje sa, že od vypuknutia morovej epidémie v Číne v auguste 2018 africký mor ošípaných zoseká do konca roka čínsku populáciu ošípaných na polovicu. To predstavuje v číslach stratu neuveriteľných 300 - 350 miliónov ošípaných (alebo štvrtinu svetovej populácie ošípaných).
Samostatným problémom je aj samotná likvidácia týchto zvierat. Malí farmári vo vzdialených provinciách uhynuté zvieratá zakopávajú do zeme, čím iba vytvárajú ďalší problém. Africký mor ošípaných (AMO) je endemické, vysoko nákazlivé ochorenie pochádzajúce z južnej Afriky. Táto choroba sa po prvýkrát rozšírila medzi ošípanými prostredníctvom kliešťami kontaminovaného krmiva privezeného do Európy v 60. rokoch. Odvtedy sa sporadicky objavujú ohniská choroby v rôznych častiach sveta, všade tam, kde dochádza k styku divo žijúcich prasiat s populáciou farmy. Hoci je choroba smrteľná pre ošípané, nepredstavuje pre človeka žiadne známe nebezpečenstvo. Vírus je mimoriadne odolný, prežije varenie aj niekoľkoročné zmrazenie.
Znalci ázijského regiónu tvrdia, že problém vznikol v dôsledku veľkého počtu malých chovov ošípaných so zlou biologickou bezpečnosťou. Štúdia 68 ohnísk nákazy v Číne dospela k záveru, že viac ako jedna tretina bola spôsobená kŕmením ošípaných potravinovým odpadom. Takéto kŕmenie je vysoko rizikové, ale, žiaľ, úplne bežné najmä v menších farmách. Ďalším faktorom, pre ktorý nástup epidémie tak akceleroval, je nízka genetická diverzita tamojšej populácie ošípaných.
Ako z toho von?
Vláda najľudnatejšej krajiny sveta sa rozhodne celej situácii iba neprizerá so založenými rukami a uvoľnila veľké zásoby mrazeného bravčového mäsa. Napriek tomu dovoz mäsa vzrástol o 60 %, čo ihneď atakovalo globálne trhy. Bol znovu povolený dovoz bravčoviny z najrôznejších krajín sveta, naposledy čínski úradníci vyštartovali na bleskovú certifikáciu fariem pre dovoz do Brazílie a Kanady.
Problémom však je, že je to stále málo. Celosvetový export bravčoviny je 8 mil. ton, zatiaľ čo samotná Čína by aktuálne potrebovala 24 mil. ton. Čínskym bankám bolo zase nariadené ponúkať úverové linky a pôžičky s nízkym úrokom pre farmy s viac ako 5 000 ošípaných a dotácie až 5 miliónov juanov (700 000 dolárov), ktoré sú určené na podporu výstavby veľkých chovov ošípaných.
Vláda v Pekingu si dobre uvedomuje, že práve nedostatok obľúbenej bravčoviny by sa potenciálne mohol stať spúšťačom širšieho celospoločenského pohybu, ktorý by mohol skončiť až na Námestí nebeského pokoja, podobne ako v roku 1989.
Zbaviť sa morovej nákazy a nanovo vybudovať zdravú populáciu prasiat v krajine bude podľa niektorých analytikov trvať tri až päť rokov. Analytici však dodávajú, že keďže Čína je krajina, ktorá vybudovala najväčšiu vysokorýchlostnú železničnú sieť za 10 rokov a 130 000 km diaľnic za 20 rokov, je vysoko pravdepodobné, že vytvorí do 5 rokov najväčší a najúčinnejší dodávateľský reťazec ošípaných na svete, ktorý bude následne valcovať zvyšok mäsospracujúceho sveta.
Desať viac či menej neočakávaných následkov AMO
1. Znížením produkcie bravčoviny sa zníži aj dopyt po sójových bôboch, ktoré tvoria hlavnú zložku kŕmnych zmesí pre ošípané. Vzhľadom na to, že je Čína najväčším dovozcom sóje a väčšina jej importu pochádza zo Spojených štátov, bude to mať priamy dopad na už aj tak napäté vzťahy týchto dvoch super ekonomík a zatlačí to aj na cenu sóje na globálnom trhu.
2. Obrovské marže, ktoré teraz dosahujú chovatelia prasiat v Číne, sú dobrou motiváciou, aby sa ošípané vykrmovali do vyšších porážkových hmotností. Takéto „prekrmovanie“ síce pomáha čiastočne znížiť cenový prepad sóje, nakoľko konverzia krmiva pri vyšších hmotnostiach je oveľa nižšia (na kilo mäsa sa minie viac krmiva), ale na druhej strane sa produkujú ošípané s vyšším podielom tuku. Na trh teda prúdi menej zdravé, mastnejšie mäso.
3. Ďalším dôsledkom je enormné zvýšenie používania antibiotík u zdravých zvierat na čínskych farmách, ktoré sa takto snažia predchádzať vzniku nákazy. Keďže zatiaľ chýbajú v tomto smere regulácie, vzniká vážna obava o globálnu antibiotickú rezistenciu. Aj keď treba povedať, že Čína nedávno začala pilotný program na odstránenie používania antibiotík v poľnohospodárskom chove zvierat do roku 2020.
4. Cenový tlak bravčoviny sa prelial aj do príbuzných komodít, a preto sa prepisovali cenovky aj pri ďalších zdrojoch živočíšnych bielkovín, akými sú hovädzie, kurčatá, kačice alebo vajcia.
5. Vďaka masívnemu rozšíreniu AMO sa popálilo mnoho investorov s nemalým spoločenským vplyvom a tí teraz požadujú lepšie riadenie rizík chovu a jeho trvalú udržateľnosť.
6. Ďalším z nepriamych následkov nedostatku ošípaných je aj možný výpadok niektorých liečiv naviazaných na spracovanie bravčoviny, ako je napríklad heparín, ktorý sa používa na riedenie krvi v humánnej medicíne.
7. Táto situácia tiež nanovo otvorila debaty na tému „rastlinného mäsa“ a potreby rozmanitosti zdrojov bielkovín.
8. V Číne sa objavili v predaji vakcíny proti AMO. Tie však podľa vedcov neexistujú a nebudú existovať minimálne najbližších päť rokov. To však nebráni podnikavcom v predaji “zaručených očkovacích látok”.
9. Podľa ekonómov je dopad AMO v Číne taký veľký, že sa mu podarilo naštartovať infláciu juanu. Aktuálne vo výške 3,8 %.
10. Oveľa vážnejší problém ako Čína však majú krajiny so slabšími ekonomikami, ako sú Vietnam, Kambodža, Mongolsko a Laos, kde sú nedostatkom živočíšnych bielkovín reálne ohrozené milióny ľudských životov.
Aktuálne ceny bravčového mäsa v rôznych regiónoch Slovenska si môžete pozrieť na masodomov.sk .
Spracoval: Ing. Boris Halaj



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-