Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou. Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Takto sa nahromadia v domácnostiach odhadom tisícky ton elektronického odpadu. Mobilné zariadenia obsahujú toxické látky, a to najmä ťažké kovy a ich zlúčeniny. Ak skončia na smetisku, zapadnú do veľkej kopy odpadu. Z odhodeného telefónu sa postupne začnú uvoľňovať toxické látky, ktoré kontaminujú okolitú pôdu a spodnú vodu.
Ekologická likvidácia vyradených mobilov je teda veľmi dôležitá, a pritom úplne jednoduchá. Stačí priniesť starý mobilný telefón do ktorejkoľvek predajne Orangeu a tak mať istotu, že bude odborne zrecyklovaný. Keďže každý takýto nepotrebný telefón obsahuje znovu využiteľné materiály, môžeme im správnou recykláciou darovať nový zmysel a využitie – pozrite si
.be"> vo videu ako.
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť
A to naozaj platí, hovorí o tom neuveriteľné číslo celkovo vyzbieraných nepotrebných mobilov – 333 339 kusov. Tie doplnila aj predchádzajúca, 21. zberná kampaň, v ktorej zákazníci Orangeu odovzdali 9 233 nepotrebných telefónov vhodných na ekologickú likvidáciu. Neziskovú organizáciu ČERVENÝ NOS Clowndoctors, ktorá prostredníctvom klaunského umenia prináša radosť a smiech deťom do nemocníc, tak podporili sumou 4 616,50 eur.
Najviac zariadení sa počas ostatnej štvormesačnej vlny zozbieralo v januári, kedy sa počet starých mobilných telefónov vyšplhal na číslo 2 691 kusov. Celkovo sa do zbierky od októbra 2019 do konca januára 2020 zapojilo 2 689 zákazníkov.
Orange pokračuje v ekologickej iniciatíve a od 1. februára je spustená 22. kampaň zbierania nepotrebných alebo starých mobilov. Do 31. mája ich bude možné odovzdať v predajniach Orangeu a za každý prinesený kus Orange daruje opäť 50 centov na dobrú vec – tentokrát Občianskemu združeniu Cesta von, ktoré v osadách na východnom a strednom Slovensku zamestnáva „omamy“. Tie rozvíjajú deti z chudobných rodín už v kritickom ranom veku od 0 do 6 rokov, kedy ich mozog rastie najviac. Pomáhajú tak rodičom ale aj celým rodinám lepšie zvládať ťažkú životnú situáciu a výchovu ich detí tak, aby neskôr lepšie zvládli školu i celý život.
Prehľad organizácií doteraz podporených v súťaži v zbere starých mobilov
Nezisková organizácia
Počet mobilov
Nezisková organizácia
Počet mobilov
Hodina deťom
7 026
Nezisková organizácia Dobrý anjel
18 700
Návrat
8 801
MAGNA - slovenská humanitárna organizácia
16 287
Autistické centrum Andreas
10 895
Liga za duševné zdravie
11 990
Lienka pomoci Nadácie SOCIA
32 201
Lienka pomoci Nadácie SOCIA
17 269
Linka detskej istoty pri SV pre UNICEF
16 290
Liga proti rakovine
8 763
Detský čin roka
12 798
Organizácia Ekorast
15 965
Nezisková organizácia Centrum Slniečko
16 936
Svetielko pomoci
11 857 + 585
Centrum sociálnych služieb Náruč záchrany
28 185
VAGUS
11 501
Ekotopfilm
902
Deťom s rakovinou
7 661
OZ Centrum environmentálnych aktivít (západné Slovensko), OZ Sosna (východné Slovensko), CEEV Živica, n.o. (stredné Slovensko) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislavský kraj)
15 452
OZ Centrum environmentálnych aktivít (západné Slovensko), OZ Sosna (východné Slovensko), CEEV Živica, n.o. (stredné Slovensko) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislavský kraj)
18 767
IPčko
19 104
ČERVENÝ NOS Clowndoctors
9 233
Hokejová akadémia Zdena Cígera
16 171
Spolu
333 339
Barbara Oberučová
Čítať 2165 krát
Naposledy zmenené piatok, 07 február 2020 16:38
20. október -František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor. Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.- MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október -Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg. Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia.- MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október -Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci.- MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október -Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu.- MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október -Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti.- MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október -Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí.- MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku.- MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október -Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania.- MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október -Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.- MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október -Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave.- MM-