Stále sme presvedčení, že tretí sektor si zaslúži väčšiu pozornosť, podporu a uznanie verejnosti, pretože svojou nezištnou činnosťou prispieva k tomu, aby sa nám všetkým žilo lepšie. A preto by sme chceli povzbudiť mimovládne organizácie, nech sú akokoľvek veľké, aby ukázali svoju prácu a nominovali sa,“ povedala správkyňa Nadácie Orange Andrea Cocherová.
Každoročne sa Cena Nadácie Orange udeľuje v troch hlavných oblastiach - vzdelávanie, sociálna inklúzia a komunitný rozvoj. Víťazi si zo slávnostného gala večera odnesú okrem výnimočného ocenenia aj finančnú odmenu na ďalší rozvoj svojej činnosti. Minulý rok boli ocenené mimovládne organizácie, ktoré napríklad podporujú prosociálne správanie detí a poukazujú na pozitívne vzory v konaní dobrých detských činov (Detský čin roka, o. z.), dlhodobo a profesionálne podporujú spôsob spracovania témy včelárstva (kRaj, o. z.) alebo sa dlhodobo snažia o prínos v presadzovaní sociálnej inklúzie na systémovej úrovni a podporu celospoločenskej odbornej diskusie v oblasti potrieb ľudí so špecifickými potrebami (Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, o. z.).
Tradíciou sa stalo oceňovanie výnimočnej osobnosti, a to Cenou pre osobnosť za občiansku angažovanosť. Tá patrí človeku, ktorý dlhodobo a systematicky prináša zmysluplné inovatívne riešenia a ovplyvňuje verejnú mienku v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú. Minulý rok ju Nadácia Orange udelila Janette Maziniovej Motlovej, zakladateľke Rómskeho inštitútu a neziskovej organizácie Eduma za dlhodobú prácu na búraní predsudkov voči menšinám.
Príležitosť prejaviť svoje sympatie k práci mimovládnych organizácií dostane po tretíkrát aj široká verejnosť. Prostredníctvom online hlasovania bude môcť organizáciám, ktoré sa dostanú do užšieho výberu, udeliť svoj hlas a podporu v ďalšej práci. V minulom ročníku tak získal Cenu verejnosti Slovenský Skauting, ktorého cieľom je výchova mládeže k osobnostiam a k formovaniu hodnôt.
Ako Cena Nadácie Orange prebieha?
O tom, ktoré mimovládne organizácie zo všetkých nominovaných postúpia na „shortlist“ s piatimi nominantmi z každej kategórie, rozhodne hodnotiaca komisia zložená z nezávislých odborníkov pre danú oblasť. V druhom kole absolvujú zástupcovia neziskoviek osobnú prezentáciu a porota následne vyberie troch laureátov ocenenia v každej kategórii. Ocenenia sa zverejnia na gala večere Cena Nadácie Orange a víťazi získajú umelecký artefakt spolu s finančnou podporou vo výške 8 000 eur za prvé miesto, 5 000 eur za druhé a 3 000 eur za tretie miesto. Víťazná organizácia v online hlasovaní širokej verejnosti získa 2 000 eur. Nadácia Orange takto prerozdelí organizáciám celkovú sumu 50 000 eur. Prostredníctvom mediálnej podpory sa Nadácia usiluje o to, aby jednotlivé organizácie predstavila širokej verejnosti, čím môžu „mimovládky“ získať nových podporovateľov, partnerov, dobrovoľníkov, či sympatizantov.
Mimovládne organizácie, ktoré sa chcú uchádzať o ocenenie, sa prihlasujú výlučne prostredníctvom nominačného formulára na www.nadaciaorange.egrant.sk. Formulár vo vlastnom mene vypĺňajú samotné organizácie. Uzávierka prijímania prihlášok je 28. marca 2018 o 24.00 hod.
Viac informácií nájdete aj na https://www.nadaciaorange.sk/sk alebo na facebookovom profile Nadácie Orange.
Barbora Oberučová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.