Stále sme presvedčení, že tretí sektor si zaslúži väčšiu pozornosť, podporu a uznanie verejnosti, pretože svojou nezištnou činnosťou prispieva k tomu, aby sa nám všetkým žilo lepšie. A preto by sme chceli povzbudiť mimovládne organizácie, nech sú akokoľvek veľké, aby ukázali svoju prácu a nominovali sa,“ povedala správkyňa Nadácie Orange Andrea Cocherová.
Každoročne sa Cena Nadácie Orange udeľuje v troch hlavných oblastiach - vzdelávanie, sociálna inklúzia a komunitný rozvoj. Víťazi si zo slávnostného gala večera odnesú okrem výnimočného ocenenia aj finančnú odmenu na ďalší rozvoj svojej činnosti. Minulý rok boli ocenené mimovládne organizácie, ktoré napríklad podporujú prosociálne správanie detí a poukazujú na pozitívne vzory v konaní dobrých detských činov (Detský čin roka, o. z.), dlhodobo a profesionálne podporujú spôsob spracovania témy včelárstva (kRaj, o. z.) alebo sa dlhodobo snažia o prínos v presadzovaní sociálnej inklúzie na systémovej úrovni a podporu celospoločenskej odbornej diskusie v oblasti potrieb ľudí so špecifickými potrebami (Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, o. z.).
Tradíciou sa stalo oceňovanie výnimočnej osobnosti, a to Cenou pre osobnosť za občiansku angažovanosť. Tá patrí človeku, ktorý dlhodobo a systematicky prináša zmysluplné inovatívne riešenia a ovplyvňuje verejnú mienku v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú. Minulý rok ju Nadácia Orange udelila Janette Maziniovej Motlovej, zakladateľke Rómskeho inštitútu a neziskovej organizácie Eduma za dlhodobú prácu na búraní predsudkov voči menšinám.
Príležitosť prejaviť svoje sympatie k práci mimovládnych organizácií dostane po tretíkrát aj široká verejnosť. Prostredníctvom online hlasovania bude môcť organizáciám, ktoré sa dostanú do užšieho výberu, udeliť svoj hlas a podporu v ďalšej práci. V minulom ročníku tak získal Cenu verejnosti Slovenský Skauting, ktorého cieľom je výchova mládeže k osobnostiam a k formovaniu hodnôt.
Ako Cena Nadácie Orange prebieha?
O tom, ktoré mimovládne organizácie zo všetkých nominovaných postúpia na „shortlist“ s piatimi nominantmi z každej kategórie, rozhodne hodnotiaca komisia zložená z nezávislých odborníkov pre danú oblasť. V druhom kole absolvujú zástupcovia neziskoviek osobnú prezentáciu a porota následne vyberie troch laureátov ocenenia v každej kategórii. Ocenenia sa zverejnia na gala večere Cena Nadácie Orange a víťazi získajú umelecký artefakt spolu s finančnou podporou vo výške 8 000 eur za prvé miesto, 5 000 eur za druhé a 3 000 eur za tretie miesto. Víťazná organizácia v online hlasovaní širokej verejnosti získa 2 000 eur. Nadácia Orange takto prerozdelí organizáciám celkovú sumu 50 000 eur. Prostredníctvom mediálnej podpory sa Nadácia usiluje o to, aby jednotlivé organizácie predstavila širokej verejnosti, čím môžu „mimovládky“ získať nových podporovateľov, partnerov, dobrovoľníkov, či sympatizantov.
Mimovládne organizácie, ktoré sa chcú uchádzať o ocenenie, sa prihlasujú výlučne prostredníctvom nominačného formulára na www.nadaciaorange.egrant.sk. Formulár vo vlastnom mene vypĺňajú samotné organizácie. Uzávierka prijímania prihlášok je 28. marca 2018 o 24.00 hod.
Viac informácií nájdete aj na https://www.nadaciaorange.sk/sk alebo na facebookovom profile Nadácie Orange.
Barbora Oberučová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-